NHE: Pavol Jano: Svoje konanie úprimne ľutujem a fanúšikom Považskej Bystrice sa ospravedlňujem

Okúsili ste angažmán v klube, v ktorom ste strávili časť svojej hráčskej kariéry. S akými dojmami odchádzate?
"Splnili sme cieľ, ktorým bol zisk majstrovského titulu. Odchádzam s pocitom dobre vykonanej práce. Splnil som nielen klubové ciele, ale aj svoje vlastné. Po mojom príchode som mal okrem zisku domáceho titulu a pohára dva ciele. Prvým bolo dobrými výkonmi vrátiť divákov do Tatran handball arény. Druhým bolo zapracovať do mužstva čo najviac odchovancov Tatrana. Prešovskí odchovanci ako Antl, Kravčák a Polanský urobili podľa môjho názoru výrazný pokrok vo všetkých herných činnostiach. Mrzelo ma zranenie talentovaného Polanského, jedinej ľavorukej spojky. V kádri sa etablovali aj hráči, ktorí sú vekom stále len dorastenci Mitaľ a Fenár, dostali priestor nielen pri povinných víťazstvách v lige, ale aj vo veľmi kvalitných zápasoch v Európskom pohári. Myslím si, že mladým hráčom tieto zápasy v ich ďalšej kariére veľmi pomôžu. Verím, že aj z tohto bude môcť v budúcnosti ťažiť aj slovenská reprezentácia."

Ste spokojný s tým, čo dosiahlo mužstvo pod vaším vedením z hľadiska výsledkov, herného prejavu i odozvy fanúšikov na tribúnach?
"Áno, som spokojný. Ako som povedal, návrat fanúšikov do haly som si prial azda najviac. To, že šport sa robí pre ľudí, neberiem ako klišé. Naši priaznivci nám dávali pozitívnu spätnú väzbu. Vo viacerých zápasoch utvorili naozaj skvelú atmosféru. Tu musím vypichnúť jeden silný moment. V prvom zápase štvrťfinále na pôde Ferencvárosu Budapešť nás tvrdé jadro fanklubu domácich urážalo takmer celý zápas. Padali tam mnohé protislovenské pokriky. Fanúšikovia Tatrana na tieto provokácie nereagovali, celý zápas nás hlasno, ale slušne podporovali. Po stretnutí zatlieskali aj hráčom Ferencvárosu."

V Tatrane sa vzhľadom na utvorené podmienky kladú vysoké nároky nielen na hráčov, ale i trénerov. Cítili ste väčší tlak ako pri iných angažmánoch?
"Keď som ponuku prijal, vedel som, aký tlak ma čaká. Ťažko sa to porovnáva s ostatnými angažmánmi, lebo Prešov je len jeden. Mrzí ma, že okrem očakávania požadovaných výsledkov boli vydané niektoré tendenčné články, najmä ten v priebehu finálovej série bol pre mňa nepochopiteľnou ranou pod pás. Ak bolo cieľom tohto článku narušiť koncentráciu mužstva vo finálovej sérii, tak autorovi článku, ako aj generálnemu manažérovi Tatrana Prešov gratulujem."

Zaradili ste sa k trojici Peter Dávid, Radoslav Antl a Václav Straka, ktorá dokázala získať slovenský majstrovský titul počas hráčskej i trénerskej kariéry. Čo to pre vás znamená?
"Úprimne sa z toho teším. Ocitol som sa tak v zaujímavej spoločnosti, do ktorej sa bude stále ťažšie dostávať."

S Tatranom ste uspeli v piatom zápase finále, ale o tri dni neskôr ste sa dozvedeli, že vo funkcii trénera nebudete pokračovať? Ako ste to prijali?
"Nebolo to pre mňa prekvapenie, očakával som to. Taký je trénerský chlebík. Prijal som to s pokorou. Urobili som všetko pre to, aby sme získali majstrovský titul. Jeho zisk je pre Tatran Prešov povinnosť. Zároveň nemôžem súhlasiť s tým, že Považská Bystrica by nebola adekvátnym súperom, ktorého sme mali vo finálovej sérii prevalcovať 3:0 na zápasy. Mužstvo MŠK je dlhší čas pokope, pred sezónou ho navyše vhodne doplnili o reprezentantov SR, v priebehu sezóny sa vrátil Petryčenko. Tréner Václav Straka dlhodobo a kvalitne pracuje s mužstvom. Najmä v domácom prostredí je to veľmi nezlomný a nepríjemný súper. V Považskej Bystrici sa nikdy len tak nevyhrávalo ani v dobe, keď som bol ešte hráč. Ak súčasný hráčsky káder vedený nestarnúcim Ľubomírom Ďurišom vhodne doplnia, budú opäť silným a nepríjemným súperom pre Tatran v boji o titul."

Myslíte si, že zohrala svoju rolu pri nepredĺžení spolupráce skutočnosť, že prešovské družstvo neprešlo sezónou bez prehry?
"Ťažko povedať. Myslím si, že toto je skôr otázka na generálneho manažéra mužstva."

Podľa slov generálneho manažéra hralo mužstvo 80 percent sezóny veľmi dobre. V závere však neboli výkony podľa predstáv. Aké je vaše vysvetlenie?
"To je názor generálneho manažéra a naše názory sa väčšinou rozchádzali. S majiteľom klubu sme sa rozišli veľmi korektne. Aj preto by som to nechcel viac rozvíjať."

Čo vám dalo toto pôsobenie v Prešove?
"Umožnilo mi to zase po nie krátkej pauze pracovať v tíme s dobrými hráčmi a zažiť úspech. Do práve skončenej sezóny som vstupoval po niekoľkých rokoch strávených mimo hádzanej s nálepkou výbušného, možno aj problémového trénera. Práve v období bez trénerského angažmánu som mal priestor a čas prehodnocovať svoju trénerskú kariéru. Mal som naozaj veľkú motiváciu ukázať hádzanárskej komunite na Slovensku, že som ako tréner, ako aj človek dozrel. Myslím si, že túto ambíciu sa mi v priebehu celej sezóny darilo napĺňať. Samozrejme, s výnimkou posledného zápasu v sezóne..."

Prešov je dlhodobo najlepší slovenský klub s vytvorenými nadštandardnými podmienkami. V čom sú najväčšie špecifiká pôsobenia v Tatrane?
"Tatran Prešov je hádzanárskou značkou nielen doma, ale aj v zahraničí. Na Slovensku je to tak, že existencia klubov stojí a padá na jednom človeku. Tak je to aj v Tatrane Prešov, ktorý dlhé roky finančne podporuje Miloslav Chmeliar. To, čo my na Slovensku hodnotíme ako nadštandardné podmienky, je v niektorých vyspelých krajinách štandardom. Súvisí to najmä s podporou športu zo strany štátu v týchto krajinách. My môžeme byť radi, že tu sú stále ľudia ako pán Chmeliar. Ak sa zajtra rozhodne, že hádzaná v Prešove nebude, tak klub skončí."

Klub má výbornú mládežnícku základňu, ale pôsobí v ňom aj veľa legionárov. Ako sa vám podarilo naplniť zámery s mladými hráčmi?
"Pokiaľ ide o mladých hráčov v A-mužstve, vyjadril som sa v odpovedi na prvú otázku. Mládežnícka základňa je v Prešove kvalitná, výborne pracujú s mládežou aj v Trebišove alebo v Nových Zámkoch. Legionári boli vo väčšine prípadov rozdieloví a spĺňali prísnejšie kritériá."

Rozlúčili ste sa víťazne - ziskom majstrovskej trofeje. Čiernou škvrnou je však extempore po záverečnom hvizde, ktoré zatienilo úspech, ktorý ste dosiahli. Nielen konflikt s trénerom súpera, ale aj gesto voči považskobystrickým fanúšikom. Keby sa dalo, vzali by ste to späť?
"Viacerí moji známi a priatelia mi v uplynulých dňoch zhodne posielali komentár pod príspevkom na sociálnej sieti, ktorého autorom bol Radek Motlík, bývalý skvelý hádzanársky brankár a zhodou okolností náš bývalý spoluhráč z hráčskych čias. Písal v ňom okrem iného to, že sme boli s Václavom Strakom hráči, ktorí by za svoj tím zomreli, a takí sme aj tréneri. Že sa stretli dve veľmi podobné povahy. Rivalita medzi Považskou Bystricou a Prešovom je obrovská, čo je vzhľadom na úroveň našej ligy len dobre. Nikdy som neznižoval kvality trénera Straku, práve naopak sa mi nepáčilo podceňovanie Považanov. Hneď po záverečnom hvizde som šiel za trénerom súpera. Chcel som sa mu poďakovať a pogratulovať mu k výkonom jeho mužstva. Jemu sa nepáčilo, že som tesne pred koncom využil oddychový čas, hoci už bolo o výsledku zápasu rozhodnuté. Zrejme to považoval za provokáciu z mojej strany. Chcel som dať priestor našim fanúšikom vytlieskať hráčov, chlapcom sa ešte pred vypuknutím osláv poďakovať. Je to relatívne bežné aj v zahraničí. Viacerí ľudia mi po zápase volali, aby som verejne povedal, čo medzi nami odznelo. Ja si však nemyslím, že je to potrebné. Presné znenie jeho slov som uviedol vo svojom stanovisku disciplinárnej komisii SZH. Poviem len toľko, že ma jeho slová veľmi nahnevali a urazili. V danej chvíli som to považoval za potrebné riešiť s delegátmi stretnutia, na palubovke bol vtedy aj prezident SZH. Za svoje správanie voči fanúšikom Považskej Bystrice sa chcem aj touto cestou ospravedlniť. Napriek tomu, čo som si z ich strany musel vypočuť v priebehu finálovej série, úprimne toto svoje konanie ľutujem."

Aké máte ďalšie plány?
"Keďže som počas trvaniu zmluvy s Prešovom čerpal neplatené voľno v zamestnaní, od 1. júla sa vraciam do zamestnania ako učiteľ telesnej výchovy, ktoré ma takisto napĺňa. Dovtedy budem oddychovať. Samozrejme, v budúcnosti by som rád trénoval, ale nikdy som sa nikde netlačil. Čo má prísť, to príde."

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: Viktor Zamborský