Víťaz ankety Ľ. Ďuriš ešte nepovedal posledné slovo: Stále mám chuť a baví ma to

Zvýrazňuje vaše radostné pocity skutočnosť, že ste získali toto ocenenie už tretíkrát?
„Som šťastný, kto by nebol. Vnímam to ako sladké ovocie, ktoré som pozbieral za to všetko, čo som tomu minulý rok obetoval. Rozhodne to nie je samozrejmosť. Veľmi si to vážim."

V doterajšej histórii ankety je len deväť mužských víťazov s troma a viac oceneniami a vy ste jedným z nich. Čo vravíte na to, že ste sa zaradili medzi výrazné osobnosti slovenskej hádzanej ako F. Šulc, Packa, Brestovanský, Ľ. Švajlen, Štochl, D. Valo, Antl, T. Urban. Beriete to aj ako určitú prestíž?
„Áno, je to isto tak. Už keď som prvýkrát vyhral anketu, tak som vravel, že som sa zrazu ocitol v skupine ľudí, ktorých som kedysi obdivoval a teraz som medzi nimi. Vyhrať trikrát je určite skvelé a ja budem v každom prípade robiť všetko pre to, aby som prvenstvo možno ešte raz získal, ale každé jedno si treba vážiť."

Je to pre vás neočakávaný triumf, alebo ste verili, že by to za rok 2023 mohlo vyjsť, keď ste sa ocitli v užšom výbere kandidátov spolu s Teodorom Paulom a Lukášom Urbanom?
„Na základe nominácie boli určité indície. Chcem však povedať, že ja som bol predovšetkým spokojný s minulou sezónou, ktorá Považskej Bystrici vyšla výborne. Boli sme majstri a aj mne osobne sa darilo. Na druhej strane ja príliš nepreceňujem ankety. Určite však niekde v pozadí bola myšlienka, že by som mohol byť úspešný."

Myslíte si, že práve zisk titulu šampióna, keď ste zosadili z trónu Tatran Prešov, zohral významnú úlohu pri hlasovaní?
„Môže byť, že som bol viac na očiach, keďže som hral slovenskú extraligu. Zobrali sme Prešovčanom titul a po 17 rokoch sme sa z neho mohli tešiť na Považí, čo je veľká vec. Bol som toho súčasťou, takže mohlo to zavážiť."

Vy osobne by ste za koho hlasovali v hlavnej kategórii?
„Určite by som dal hlas Lukášovi Urbanovi."

Od vášho druhého triumfu uplynulo päť rokov. Ešte ste verili, že môžete pridať ďalšie?
„Ťažko povedať, či som veril. Robím všetko pre úspech tímu a zároveň, aby sa aj mne darilo a bol som spokojný so svojimi výkonmi. Ostatné je na ľuďoch, či ma nominujú a potom dostanem hlasy. Ja toto vôbec neriešim. Iba som šťastný, že som získal toto ocenenie."

Aké máte ďalšie plány v kariére? Myslíte si, že medzi laureátmi ankety budete stáť aj v budúcnosti?
„Tak to neviem. Plánujem však pokračovať v kariére. Stále mám chuť hrať a baví ma to. Jednoducho, od príchodu do Považskej Bystrice som dostal novú motiváciu, prišli nové výzvy a užívam si to aj za podpory rodiny. Vďaka nej môžem stále behať po hádzanárskych palubovkách. Kým budem zdravý a bude ma to baviť, tak budem hrať."

Teraz sa zrejme dvojnásobne ukázala správnosť vášho rozhodnutia a vám sa oplatilo vrátiť zo zahraničia do materského klubu, keďže ste ako družstvo získali titul a vy najvýznamnejšie domáce individuálne hádzanárske ocenenie?
„Bolo to náročné prejsť z profesionalizmu na poloprofesionalizmus, ale podarilo sa to vďaka ľuďom - mojej manželke Veronike, celej rodine, klubu MŠK Považská Bystrica a ľuďom v ňom ako Ľuboš Cifra, Václav Straka a Peter Valášek, ktorí mi pomohli a utvorili podmienky, aby som sa mohol vrátiť do klubu, kde som začínal s hádzanou a kde zrejme aj skončím. Verili mi a vyšlo to parádne. Myslím si, že ten titul si Považská Bystrica po tých rokoch za to všetko, čo tam robia pre hádzanú, zaslúžila."

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: SZH, Barbora Talačová