„V týchto dňoch sa ma mnohí - či už bývalí spoluhráči, alebo chlapci, ktorých som trénoval a ktorých trénujem – pýtajú na slovenskú reprezentáciu, na jej hráčov i na to, ako sa to podľa mňa skončí. Hoci prehľad pochopiteľne mám, veď pozorne sledujem všetky zápasy a čítam aj naše noviny, radšej zo seba robím mŕtveho chrobáka. Neviem, nezaujímam sa, odpovedám im. Ale vám poviem, že ľahké to mať, my Slováci, nebudeme,“ vraví pred kvalifikačným dvojzápasom našich a belgických hádzanárov o postup na budúcoročné majstrovstvá sveta Michal Jančo, bývalý 42-násobný reprezentant (98 gólov), ktorý už sedemnásty rok žije s rodinou v Belgicku.
Po tom, čo tento topoľčiansky odchovanec - jeden z hlavných strojcov dvoch z troch majstrovských titulov, ktoré tamojšie Agro v 90. rokoch minulého storočia získalo - ukončil v decembri 2005 po vzájomnej dohode už po piatich mesiacoch dvojročnú zmluvu s prešovským Tatranom, akoby sa zem nad ním zaľahla. Znechutený averziou fanúšikov „koňarov“, ktorí ho nikdy neprijali za svojho a ktorí využili aj chyby iných, len aby sa na ňom vyvŕšili, zo Slovenska radšej odišiel. Do nemeckého Schwerinu. Aj napriek tomu, že za podpis kontraktu s ním zaplatil neúčasťou na európskom šampionáte 2006 vo Švajčiarsku. No keďže mal už takmer tridsaťpäť a navyše problémy s trieslami i boľavým chrbátom, s ťažkým srdcom ako živiteľ rodiny uprednostnil klub.
„Schwerin po vypadnutí z prvej bundesligy bojoval v tom čase v druhej o návrat medzi nemeckú elitu. Majúc nižší rozpočet sa boril s veľkými problémami, ani klub a ani mužstvo nefungovali tak, ako by mali. A hoci mi funkcionári po ďalšej nie veľmi vydarenej sezóne ponúkli predĺženie zmluvy, nedokázali mi splniť nielen finančné požiadavky, s čím by som ešte dokázal žiť, ale ani to, aby za mnou mohla prísť rodina. A bez nej som už nebol ochotný zostať.“
A tak si spomenul na ponuku, ktorú dostal od Guida Doeuwena ešte v novembri 2004 v portugalskom meste Viseu počas tradičného turnaja reprezentácií. S holandským manažérom, ktorý na ňom sprevádzal Belgičanov, strávil v družnej debate takmer dve hodiny. Keďže Michal ho zaujal nielen ako hádzanár, ale aj ako človek, povedal mu, nech sa ozve, keď dozrie čas na to, aby si na konci kariéry zahral trebárs v Belgicku. Zatelefonoval mu a Guido Doeuwen splnil, čo sľúbil.
Tri a pol sezóny obliekal dres Sportingu Neerpelt, jedného z najúspešnejších a najtradičnejších belgických hádzanárskych klubov. Neskôr sa doň vrátil už ako tréner starších dorastencov.
„Bola to pekná robota s partiou šikovných chlapcov, ktorí chceli niečo dokázať a preto boli ochotní na sebe tvrdo pracovať. Lepšili sa každým dňom, dokonca sme to dotiahli až do finále majstrovstiev Belgicka. No veľký úspech vzbudil až prílišný záujem, zrazu mi do toho chceli všetci hovoriť, vrátane rodičov a funkcionárov, ktorí sú síce zanietení a dokážu utvoriť dobré podmienky, avšak väčšina z nich hádzanej nerozumie. Finále sme prehrali a ja som radšej odišiel,“ hovorí Michal Jančo, ktorý pracuje v známej firme Hegge na výrobu hliníkových okien, presklenných dverí a fasád. Keďže jeho šéf je tiež hádzanársky nadšenec, vyhovel mu a ujal sa partie chlapov hrajúcich v najnižšej súťaži, len aby v mestečku Hamont-Achel hádzaná nezakapala.
Mimochodom, až traja chlapci zo spomínaného úspešného dorastu Sportingu sa objavili v širšej nominácii francúzskeho trénera belgickej reprezentácie Yerima Syllu na zápasy proti Slovensku.
Michal Jančo priznáva, že sa nikdy nedokázal stotožniť s prístupom belgických spoluhráčov k hádzanej.
„Sú to síce dobrí chlapci, ale v mojich očiach čudáci. Im je jedno, či vyhrajú, alebo prehrajú. Síce bojujú, ale po zápase sú všetci vysmiati. Horší zablahoželá lepšiemu, navzájom sa vyobjímajú, rýchlo osprchujú a opäť sa stretnú v bufete či reštaurácii, ktorá je v každej hale. Tam pri pive alebo víne debatujú, smejú sa a spievajú neraz do skorých ranných hodín. Potom sa vyspia a idú do roboty. Mimochodom, všetci reprezentanti hrajúci v domácich kluboch majú civilné zamestnania a na medzištátne zápasy si musia vziať dovolenku.“
Na majstrovstvách sveta a Európy Belgičania ešte nehrali, teraz ale cítia veľkú šancu a chcú ju využiť.
„Miestni podnikatelia, deti mnohých hrajú hádzanú, dávajú do tohto športu čoraz viac peňazí. V Hasselte, Neerpelte, Antverpách, Bocholte, v Tongerene, skoro všade. Najtalentovanejší chlapci odchádzajú zväčša do Francúzska, lebo to majú blízko a hrá sa tam výborná hádzaná, v ktorej sa Belgičania vidia, navyše šesť najlepších mužstiev hrá so šiestimi holandskými v spoločnej BENE lige. Keď som bol vlani koncom leta doma v Topoľčanoch, zašiel som na ligový duel Agra s Modrou. Nikoho sa nechcem dotknúť, no taký slabý zápas som v BENE lige ešte nevidel.“
Belgičania označujú dvojzápas so Slovenskom za historický. Ešte nikdy totiž neboli k postupu na majstrovstvá sveta tak blízko ako teraz. Priaznivci „červených vlkov“ už skúpili väčšinu dvadsaťeurových vstupeniek do dvojtisícového hľadiska arény Alverberg v Hasselte, v ktorej sa bude hrať v sobotu odveta. A míňajú sa aj tie VIP za 50 a 100 eur v cene ktorých je aj pozápasové posedenie s hráčmi. Najznámejší z nich je v súčasnosti 31-ročný brankár francúzskeho prvoligového Toulouse Jef Lettens.
„Som si istý, že tréner Sylla pripraví svoj tím veľmi dobre fyzicky, takticky i technicky. Súčasná reprezentácia je v porovnaní s tou, ktorú sme pred osemnástimi rokmi zdolali na spomínanom turnaji vo Viseu o pätnásť gólov, oveľa-oveľa lepšia. To je ako sto a jedno. Opakujem, naši chlapci to nebudú mať ľahké, ale verím, že to zvládnu,“ dodal Michal Jančo.
KTO JE MICHAL JANČO
NARODENÝ: 5. apríla 1971
POST: Spojka.
KLUBY: Agro VTJ Topoľčany (1990 - 96), SG Varel-Altjührden (1996 - 98), PSV Wilhelmshaven (1998 - 2001), Štart Nové Zámky (2001 - 04), Zamet Rijeka (2004/05), Tatran Prešov (júl – december 2005), Post Schwerin (január – jún 2006), Sporting Neerpelt (2006 – 09), HC Overpelt (2009 - 11).
REPREZENTÁCIA: 42 zápasov/98 gólov.
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: majster Slovenska 1995 a 1996, víťaz ankety o najlepšieho hádzanára Slovenska v roku 1995, člen reprezentácie Slovenska, ktorá si vybojovala postup na ME 2006.
