Nevedel sa zohnúť, ale Csaba Szücs znova vie, aké je to byť viac ako dva dni bez bolesti slabín
Hádzanárska kariéra Csabu Szücsa je spätá s Nemeckom. Od svojich mládežníckych čias prešiel v tejto krajne viacerými klubmi. Od roku 2017 si oblieka dres Bergischer HC, s ktorým účinkuje v I. bundeslige a v aktuálnej sezóne je v nej jedným z troch slovenských zástupcov po Milošovi Puterovi a Dominikovi Kalafutovi. V minulosti neodmysliteľne patril do kádra reprezentácie SR. Jeho skúsenosti by sa zišli aj súčasnému národnému tímu pripravujúcemu sa na budúcoročné majstrovstvá Európy, ktoré sa uskutočnia na Slovensku a Maďarsku. Ako to vyzerá z pohľadu 33-ročnej spojky, to sa dozviete v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Dlhé roky pôsobíte v najvyššej nemeckej súťaži, ktorá je povestná nielen svojou kvalitou, ale aj náročnosťou. Máte v sebe ešte motiváciu podstupovať túto drinu?
- Stále som dostatočne motivovaný a mám veľkú chuť hrať. Ešte sa necítim opotrebovaný a chcem pokračovať v hádzanárskej kariére. Momentálne sa cítim dobre, keďže ma prestali bolieť slabiny.
Opäť ste sa po pauze objavili v zostave BHC, ako ste na tom zdravotne?
- Teraz celkom dobre. V januári som bol u špecialistu v Berlíne, ktorý mi naordinoval špeciálne cvičenia, dostal som injekciu, ktorá by mala pôsobiť niekoľko týždňov. Prinieslo mi to úľavu a na 90 percent som sa zbavil bolesti, čo vnímam veľmi pozitívne, keďže nedávno som mal stavy, keď som sa nevedel ani zohnúť či obliecť si nohavice.
Ešte vás limitujú tieto problémy?
- Našťastie, momentálne môžem hrať aj trénovať bez akýchkoľvek obmedzení. Denne chodím na rehabilitáciu, cvičím. Mám z toho celkom dobrý pocit, že mi to spolu s tou injekciou pomáha a zaberá. Nedá sa povedať, ako sa to vyvinie, ale teraz nad operáciou či dlhším výpadkom neuvažujem. Verím, že mi to pomôže udržať sa v stave, aby som sa vyhol operácii.
V zápasoch chodíte prevažne do obrany?
- Vo väčšine prípadov áno, nastupujem v obrane. Mojou úlohou je koordinovať defenzívu, držať ju pokope, prípadne potiahnuť druhú vlnu či rýchly stred. Boli zápasy, keď som sa ocitol aj v útoku, ale je to zriedka.
Bergischer figuruje v tabuľke vysoko - na 6. mieste. Vládne spokojnosť s doterajším účinkovaním a kde sa vidíte na konci sezóny?
- Zatiaľ určite prevláda spokojnosť. Nedávame si konkrétne ciele. Ide nám o to, aby sme získali čo najviac bodov a čo z toho napokon bude, to sa ukáže na konci. Ťažko povedať, na aké umiestnenie to bude stačiť, lebo súťaž je vyrovnaná s minimálnymi odstupmi, takže ľahko prichádza k posunom hore i dole. Kvalitou kádra a podľa našich výkonov si myslím, že skončiť do 8. - 10. miesta je realistický cieľ.
Pôsobili ste v Erlangene, Nordhorne, Grosswallstadte a Hannoveri. Ako sa cítite v Bergischer HC?
- Veľmi dobre. Máme parádne mužstvo, ktoré je motivované trénovať, pracovať na sebe a zlepšovať sa zo dňa na deň. Vychádzam s trénerom Sebastianom Hinzem, ktorý sa svedomito pripravuje na každý tréning. Je otvorený, komunikatívny a dá si aj povedať. V našom kádri sú kvalitní hráči ako napríklad švédsky vicemajster sveta Max Darj, Islanďan Arnór Gunnarsson i ďalší dobrí hráči, čo sa odzrkadľuje počas tréningov i zápasov. Vyhovuje mi to tu nielen zo športovej, ale aj zo súkromnej stránky. Je tu parádne prostredie. Nie je dôvod rozmýšľať nad zmenou.
Dokedy máte zmluvu a chcete hrať na najvyššej úrovni?
- Kontrakt mám do 30. júna 2022. Ohľadom pokračovania sa zatiaľ nič nedeje. Ak mi to zdravie dovolí, klub bude spokojný a ponúkne mi predĺženie pôsobenia, nebránil by som sa tomu. Ešte je však čas a je to ďaleko.
Tréner reprezentácie Peter Kukučka sa viackrát vyjadril, že by vás ako skúseného hráča rád mal v kádri. Čo na to vravíte?
- Sme v neustálom kontakte. Hovorili sme spolu pred jednotlivými zrazmi, bavili sme o tom, ako to so mnou vyzerá. Ak by som bol na sto percent fit, tak prídem do reprezentácie. Jeden a pol roka ma však trápili zdravotné problémy, teraz po tej injekcii som okúsil, aké je to byť viac ako dva dni bez bolesti slabín. Nechcel som chodiť na zrazy s tým, že by som tri dni nič nerobil, odohral zápas a odišiel.
Existuje šanca, že si tento rok ešte oblečiete dres národného tímu?
- Áno, zatiaľ neuzatváram reprezentačnú kapitolu. Teraz som sa ospravedlnil z marcovej akcie a ďalej uvidíme. Chcem počkať, ako sa to vyvinie s cvičením, rehabilitáciou... Priznám sa, že mám ešte strach. Ak by sa mi to nedajbože obnovilo, ako by som to v klube vysvetľoval. Preto to v tejto chvíli ešte na reprezentáciu nevidím, ale v dlhšom horizonte je to otvorené. V bundeslige ma čaká ešte porcia 20 zápasov, posledný hráme 27. júna. Uvidíme, ako to bude vyzerať po letnej príprave. Nerád by som skončil ako športový invalid. V decembri po dueli v Melsungene som si nevedel obuť tenisky a vystúpiť z autobusu...
Sú aj pre vás domáce ME 2022 lákadlom?
- Určite. Keď všetko do seba zapadne a zdravie mi bude slúžiť, tak by som sa na šampionáte rád predstavil. Nestáva sa často, aby sa hráč mohol zúčastniť na vrcholnom podujatí v domácom prostredí. Pre mňa je to posledná šanca. Keď budem zdravý a tréner ma bude chcieť, bolo by fajn, ak by to vyšlo. Momentálne je to však ďaleko.
