Rušný úvod roka má za sebou Teodor Paul. Slovenský reprezentant a brankár USAM Nimes Gard sa najskôr potešil z predĺženia pôsobenia v poprednom francúzskom klube, v ktorom chytá od januára 2018. O spokojnosti s 33-ročným Košičanom svedčí aj skutočnosť, že predstavitelia Nimes s ním predĺžili kontrakt už druhýkrát. Vážia si ho totiž aj ako človeka - skutočného džentlmena, na ktorého je vždy spoľahnutie. Po novoročnom presune zo Slovenska do Francúzska sa mu nevyhla smola, keď si na prvom tréningu zlomil malíček pravej ruky a podrobil sa operácii, ktorá ho z akcie vyradí na viac ako mesiac. Ešte predtým však Paul v súvislosti s predĺžením zmluvy do júna 2023 ochotne odpovedal na otázky pre slovakhandball.sk.
Beriete ďalšie predĺženie spolupráce ako ocenenie vašich doterajších služieb zo strany predstaviteľov klubu?
- Ani neviem, tak som sa nad tým nezamýšľal, ale čiastočne asi áno. Keďže chcú, aby som tu chytal ďalšie dva roky, tak takto vidím to, že to, čo robím, je zrejme dobré. Cítim sa tu príjemne a som rád za to, aká tu vládne atmosféra, akí sú tu ľudia, či už vedenie, tréner, spoluhráči... Celkovo, ako to tu funguje. Som vďačný, že môžem pokračovať v Nimes.
Predĺžili ste kontrakt o dva roky, čiže momentálne máte na najbližšie 2,5-ročné obdobie zaistenú budúcnosť. Čo to pre vás znamená?
- Istotu. Tá je v momentálnej situácii vo svete sužovanom pandémiou koronavírusu veľmi dôležitá. Nemusíme chodiť ďaleko pre príklady, aj v športe sú veľké finančné problémy, preto som rád, že som dostal príležitosť zostať. Navyše, vďaka francúzskemu systému sa nemusím strachovať a aj v kríze nestratím nič z toho, čo by som mal dostať. Z tohto pohľadu je to taký bonus pre mňa. Navyše, už ani ja nie som najmladší, takže sa teším, že môžem pôsobiť v takej špičkovej lige a kvalitnom tíme.
Platnosť pôvodného kontraktu bola do konca aktuálnej sezóny. Ako ste vnímali vašu situáciu?
- Keď človek vie, že sa mu končí zmluva, stále to do určitej miery má v hlave. Keď nastúpi v zápase, obzvlášť túži hrať dobre, podať kvalitný výkon. Je tam také napätie, aby sa mu darilo a chceli s ním predĺžiť zmluvu. Ja som však nepociťoval nervozitu. Už na začiatku sezóny mi v klube povedali, že do konca kalendárneho roka 2020 mi dajú vedieť, či so mnou počítajú alebo nie. Dovtedy sa na moju adresu vyjadrovali len pozitívne, vládla spokojnosť, nemal som veľký strach z toho, čo bude. Keby to však náhodou prišlo, nebolo by to pre mňa nič nové. Športovci sme za viac rokov profesionálneho pôsobenia zvyknutí na to, že nezostávame na jednom mieste.
Uvažovali ste o zmene dresu?
- Nie, neuvažoval som. Diskutoval som o tom aj s manželkou Dadkou. S tým, že mi je tu skutočne dobre, prijali ma medzi seba, klub je rodinne založený, vládnu v ňom kamarátske vzťahy, so všetkými dobre vychádzam... Čakal som, čo mi povedia v klube, aké bude ich stanovisko. Dovtedy som si iný angažmán nehľadal. Keby mi oznámili, že ma nechcú, potom by som začal riešiť svoju situáciu.
Čiže pre vás bolo prioritou zotrvanie v Nimes?
- Áno, čakal som čo mi povedia predstavitelia klubu. Ani oni to nechceli naťahovať. Keby sme sa nedohodli, predsa len mal by som polrok nájsť si niečo iné. Počkal som si na ich verdikt, ktorý bol pozitívny. Keď mi volal manažér, že chcú, aby som zostal, tak som si popravde myslel, že budú chcieť predĺžiť spoluprácu o jeden rok. Na rokovaní mi ponúkli dvojročné predĺženie, z čoho som bol milo prekvapený a zároveň som bol rád.
Ako dlho trvali rokovania?
- To už bolo rýchle a malo to hladký priebeh. Na stretnutí boli prítomní hlavný kormidelník, tréner brankárov a prezident, ktorí prezentovali svoje názory na mňa, ako ma vnímajú, akú prácu odvádzam. Prezident David Tebib mi potom predostrel podmienky, ktoré som už poznal od môjho agenta. A tak nebol problém a dohoda bola na svete.
Čo sa vám najviac páči na súčasnom pôsobisku?
- Celkovo klub i atmosféra v ňom. Ľudia sú tu veľmi príjemní. Každý sa o vás zaujíma, nie sme im ľahostajní. Neberú nás iba ako hráčov, ktorých majú radi, keď sa darí a naopak, keď sa nedarí, tak strácajú záujem. Interes a vzájomná pomoc je tu bežná vec. Všetci, ktorí pracujú v klube, opýtajú sa, ako sa máte, zaujímajú sa o vás a snažia sa pomôcť, ak máte nejaký problém alebo vás niečo trápi. V začiatkoch, keď som nevedel jazyk, kde v meste čo vybaviť, prišli sami za mnou. Boli ústretoví, zobrali ma medzi seba, nikto sa nespráva odmerane, nepriateľsky či namyslene. Veľký dôraz pri výbere hráčov dávajú na charakterové vlastnosti, overujú si jeho povahu, aby nevznikli problémy v mužstve. S každým som si takpovediac sadol, to sa mi najviac páči a o fanúšikoch platí to isté.
Čo by ste zmenili, keby sa dalo?
- Nič podstatné. Keby som mal niečo povedať, tak možno asi len našu halu, ktorá je síce moderná, ale už staršia. Každým rokom sa však niečo vynovuje. Napriek tomu sa v nej cítim dobre, rovnako dobre sa mi tam hrá. Nič iné by som nemenil, ani z hľadiska fungovania klubu.
Máte nejaký sen, ktorý by ste si chceli v Nimes splniť?
- Ťažká otázka. Momentálne je nielen môj sen, ale všetkých v klube, dosiahnuť úspech v novovytvorenej Európskej lige. V predchádzajúcej sezóne sme sa predstavili po 25 rokoch v Pohári EHF, predchodcovi EL, minulý rok sme boli tretí v lige, čo bol veľký úspech. Keby sa nám podarilo teraz presadiť na európskej scéne, bolo by to pekné a skvelé pre celé mesto i klub.
