Martin Potisk (stredná spojka ThSV Eisenach): "Necítil som to ako skvelý zápas z mojej strany, takže sám som bol prekvapený, že ma zaradili do najlepšej zostavy kola"
Slovenský hádzanársky reprezentant Martin Potisk si záver roka predstavoval inak. Deň po Štedrom dni utrpel zranenie, ktoré ho pribrzdilo v rozlete. Dvadsaťjedenročný tvorca hry ThSV Eisenach sa v decembri rozohral ku kvalitným výkonom. Svoj druholigový tím ťahal aj strelecky, keď v ostatných troch vystúpeniach dosiahol dovedna 19 gólov. Päť z nich a k tomu dve asistencie mal na konte pri výhre 32:29 proti Dessau, za čo sa mu ušlo miesto na poste strednej spojky v ideálnej zostave 12. kola II. bundesligy. Potisk v období rekonvalescencie, ktorú absolvuje v Nemecku, pristal na rozhovor pre slovakhandball.sk.
Ako sa máte?
- Tak všelijako, keďže nemôžem trénovať ani hrať, pripravujem sa len v posilňovni.
V závere decembra ste sa zranili, čo sa vám prihodilo?
- Na tréningu pred duelom s lídrom z Hamburgu sme 15 - 20 minút pred koncom nacvičovali ešte nejaké akcie, pri streľbe som vyskočil a dopadol som spoluhráčovi na nohu. Podvrtol som si členok a roztrhol som si jeden väz. Našťastie, nič nemám zlomené.
Ako ste na tom po 10 dňoch?
- Momentálne ešte trochu krívam, ale môžem už skoro normálne chodiť. Na nohe mám bandáž a v utorok ma čakala kontrola. Potom by som už mohol začať robiť každý deň stabilizačné cvičenia.
Aká je prognóza vášho návratu na palubovku?
- Moje zranenie si vyžaduje pauzu na tri až štyri týždne, najbližší ligový duel hráme 6. februára doma proti Bietigheimu. Dovtedy by som mal byť fit, takže by som ho mal stihnúť.
Mali ste už niekedy zranenie tohto druhu?
- S vytknutým členkom má skúsenosti asi každý hádzanár, ale roztrhnutý väz som ešte pritom nemal. Ten prvotný pocit bol hrozný, prvé dni som nevedel na nohu ani dostúpiť. Keďže sa mi tam však, našťastie, všetko nepotrhalo, nie je to až také veľké zranenie a už po dvoch - troch dňoch cítite zmenu k lepšiemu.
Zranili ste sa, keď sa vám darilo. O to viac táto vynútená prestávka zrejme zamrzí...
- Bol to nešťastný dopad, zlé načasovanie. Stáva sa to a človek si čas zranenia nevyberie. Samozrejme, mrzelo ma to, lebo som sa tešil domov i do reprezentácie. Takto som musel zostať v Nemecku, keďže ma čakala aj kontrola u lekára. Nič sa nedá robiť, musím to brať ako realitu.
V Eisenachu ste už tretiu sezónu. Pri predchádzajúcom rozhovore ste skromne tvrdili, že ešte ste sa nepresadili. Zmenila sa vaša pozícia v rámci tímu v tejto sezóne?
- Nepovedal by som, že patrím medzi stabilné opory. V porovnaní s minulým rokom mám väčšiu dôveru a zároveň aj viac zodpovednosti. Je to určite lepšie, ako to bolo predtým, ale stále mám na čom pracovať. Aj sám mám lepší pocit ako v minulej sezóne, zatiaľ je to o dosť lepšie až na toto zranenie.
Vládne spokojnosť s vašimi výkonmi?
- Striedam rôzne výkony, odohral som dobré i horšie zápasy. To je však normálne u každého mladého hráča. Cítim však istý posun, dostáva sa mi väčšej dôvery, hrávam viac. Uvidíme, ako to bude po zranení.
Po víťazstve nad Dessau ste sa dostali do zostavy kola v II. bundeslige, čo na to vravíte? Malo to aj odozvu v klube?
- Vraj ma to bude stáť basu piva, ale ešte som ju pre šatňu nekúpil. Z môjho ocenenia sa veľmi tešila mama i ďalšia rodina. Ja som to zobral ako fakt, bol to len jeden zápas a o pár dní nás čakalo ďalšie stretnutie. Potešilo ma to, ale netreba sa nad tým nejako zvláštne pozastavovať. Navyše, nemyslím si, že to bol môj najlepší duel. Paradoxne, nezačínal som ho na palubovke. Nastúpil som približne v 15. - 20. minúte, keď sa spoluhráč zranil. Necítil som to ako skvelý zápas z mojej strany, takže sám som bol prekvapený, že ma zaradili do najlepšej zostavy kola. Keby som si mal vybrať jeden duel, v ktorom sa mi najviac darilo, tak to ten posledný pred zranením proti Ferndorfu s Lukášom Péchym, v ktorom som dal osem gólov.
Pre zranenie ste nemohli prísť ani na zraz reprezentácie SR, v drese ktorej by vás v kvalitnej decembrovej forme rád videl tréner Peter Kukučka...
- Zachytil som, že sústredenie museli teraz zrušiť. Bol som v kontakte s chlapcami, ešte vraveli, že všetko je v pohode, ale potom sme si písali, že pre pár pozitívnych prípadov musia ísť do karantény. Našťastie, nám v Eisenachu sa koronavírus zatiaľ vyhýba. Toto mesto patrí v Nemecku k tým s najmenej prípadmi na počet obyvateľov. Nikto z nášho tímu nemal ochorenie COVID-19, ale zrejme je to otázka času. U nás platí zákaz vychádzania po 22. hodine, v reštauráciách si jedlo tiež musíte zobrať so sebou, v interiéri sa rúška nosia všade.
Eisenach figuruje pred januárovou prestávkou v súťaži v pokojnom strede tabuľky na 8. mieste. Aké sú klubové ambície?
- Niektorým klubom chýbajú nejaké stretnutia, takže až pri skompletizovaní tabuľky budeme vedieť, na čom sme reálne. Naďalej však chceme podávať čo najlepšie výkony, dohrať sezónu čo najpokojnejšie, aby sme sa nemuseli pozerať za seba, ale skôr pred seba.
Aký budete mať teraz program, keď je reprezentačná pauza?
- Od nás iba dvaja chalani išli reprezentovať svoje krajiny na majstrovstvá sveta. Zvyšok družstva čaká normálna zimná príprava na druhú polovicu sezóny, 13. a 14. januára absolvujeme dva testy a následne 15. 1. začneme trojtýždňovú prípravu na zvyšok súťažného ročníka.
