Slovenka Zuzana Füleová druhýkrát na ME žien v pozícii delegátky EHF
Majstrovstvá Európy v hádzanej žien sú od roku 2014 bez aktívnej účasti slovenských reprezentantiek. Slovenská hádzaná však zvykne mať zastúpenie v rozhodcovskom či funkcionárskom zbore. Tak to bolo aj na decembrovom kontinentálnom šampionáte v Dánsku, kde sa okrem Tomáša Hlavatého, asistenta trénera Ruska, predstavila aj Zuzana Füleová. Ako delegátka Európskej hádzanárskej federácie (EHF) dostala príležitosť v zápasoch základnej i hlavnej fázy turnaja. O tom, ako to vyzeralo vinou koronavírusu na špecifických ME, viac prezradila v rozhovore pre slovakhandball.sk
Dánsko je hádzanárskou krajinou, ako zvládli organizátori svoju úlohu, v ktorej sa ocitli po odstúpení Nórska a bolo všetko pripravené?
- Z môjho pohľadu bolo všetko zabezpečené, pokiaľ išlo o družstvá a aj ostatných účastníkov majstrovstiev. Tým, že sa mali v Dánsku hrať dve skupiny, potrebovali dánski organizátori po odstúpení Nórska doriešiť presun dvoch skupín z Nórska do Dánska a presunúť finálovú časť do Herningu, ktorá sa mala pôvodne hrať v nórskom Trondheime.
Prejavila sa na organizácii ME skutočnosť, že do poslednej chvíle vládla v súvislosti s turnajom neistota?
- Neistota vládla počas celého šampionátu, keďže takisto ako v iných krajinách sa aj v Dánsku menili podmienky v súvislosti s COVID-19, čo bolo vidieť napríklad na účasti divákov. Na prvých zápasoch mohlo byť v hale do 500 účastníkov, postupne sa obmedzil tento počet len na účastníkov stretnutí.
Ako ste vnímali absenciu divákov?
- Bol to zvláštny pocit, všetky zápasy boli podobné prípravným, resp. tréningovým duelom. Avšak, pokiaľ išlo o nasadenie hráčok, trénerov, rozhodkýň a ostatných účastníkov, tak to bolo na viac ako 100 percent, čiže ako keby boli v hľadisku prítomní aj diváci.
Aké opatrenia ste museli dodržiavať?
- Všetci účastníci majstrovstiev vrátane personálu hotela a dobrovoľníkov, ktorí zabezpečovali prevoz účastníkov či sprevádzali družstvá, začali v polovici novembra režim testovania. Pred odletom na šampionát sme museli absolvovať minimálne dva PCR testy, dodržiavať sociálny odstup. Po príchode do Dánska nám znovu urobili PCR test, potom nás prepravili do hotela a kým sme nedostali výsledok testu, museli zostať na izbe. Potom počas majstrovstiev sme pravidelne každý tretí deň podstupovali PCR test. V rámci hotela sme museli mať rúška, delegáti aj počas zápasov. Museli sme používať dezinfekčné prostriedky. Boli sme v tzv. červenej zóne (bubline) a nemohli sme ju opustiť. Nemali sme povolené ísť napríklad von z hotela bez toho, že by sme išli na zápas. Opustenie červenej zóny malo vopred stanovené následky ako napríklad ukončenie pôsobenia na majstrovstvách a náhrada nákladov.
Prvýkrát v histórii pôsobili na ME čisto ženské rozhodcovské dvojice. Aké boli ohlasy na ich pôsobenie a dokázali udržať výkonnostnú úroveň?
- Myslím si, že rozhodkyne dokázali udržať výkonnostnú úroveň. Boli medzi nimi viac skúsené i menej skúsené páry, čo sa odrazilo na výkonoch.
Ako sa vám pozdávala úroveň hry na šampionáte?
- Úroveň hry bola určité poznačená prípravou. Nie všetky družstvá sa mohli pripravovať ako za bežných podmienok, napríklad nemohli absolvovať prípravné zápasy s reprezentáciami iných štátov a v prípade pozitívnych testov nemohli byť tie hráčky súčasťou prípravy. V stretnutiach sa to prejavilo množstvom technických chýb.
Je triumf Nórska zaslúžený?
- Z môjho pohľadu určite. Počas celých majstrovstiev podávalo družstvo Nórska stabilné výkony.
Pre vás to bola premiéra na vrcholnom seniorskom podujatí ako sú MS či ME? - Nie, nebola to moja premiéra. V roku 2015 som bola ako delegátka na seniorských MS žien v Dánsku, potom v roku 2016 na ME žien vo Švédsku. Úplne prvýkrát na vrcholnom podujatí som bola v roku 2013 na ME hráčok do 19 rokov v Dánsku.
Prekvapilo vás niečo v priebehu turnaja? - Ani veľmi nie. Azda iba pozitívne to, že sa počas zápasov dalo zabudnúť na COVID-19 a sústrediť sa na hádzanú.
Janka Stašová má bohaté skúsenosti v úlohe delegátky na vrcholných podujatiach, pýtali ste si nejakú radu pred odchodom na šampionát?
- My si rady nepýtame, my konzultujeme (úsmev). S hráčkami, trénermi sa stretávame počas sezóny, nakoľko pôsobia väčšinou v Lige majstrov. Teraz však nebolo toľko možností zúčastniť sa na dueloch Ligy majstrov, takže sme si len vymenili skúsenosti.
V ktorom z dvoch dejísk ME (Kolding, Herning) ste pôsobili a v koľkých zápasoch ste zastávali úlohu delegátky?
Ja som pôsobila v Herningu, dôveru som dostala v dovedna siedmich zápasoch Švédsko - Česko, Česko - Rusko, Čierna Hora - Dánsko, Čierna Hora - Slovinsko, Čierna Hora - Rusko, Francúzsko - Rusko a Dánsko - Rusko.
Čo bolo vašou úlohou počas jednotlivých stretnutí? - Na majstrovstvách Európy sú na každom stretnutí dvaja delegáti. Jeden je supervízor a druhý pozorovateľ (observer). Ja som bola v úlohe supervízora, ktorý má na starosti administratívnu časť stretnutia. Je zodpovedný za správnosť zápisu, za podpísanie zápisu, za výstroj hráčok, za odsúhlasené farby dresov, počas stretnutia za vypisovanie elektronického zápisu a za sledovanie správnosti údajov na verejnom časomere.
Pozorovateľ je zodpovedný za pozorovanie rozhodcov počas stretnutia a za hodnotenie ich výkonu po stretnutí. V tejto úlohe boli členovia rozhodcovskej komisie EHF, a to Macedónčan D. Načevski, Čech Konečný, Nór Togstad a Ehrmannová-Wolfová z Nemecka. Okrem týchto povinností každý z delegátov vykonáva bežnú činnosť, a to kontrolu správneho striedania hráčok, správania sa účastníkov stretnutia na lavičkách, sledovania troch útokov pri zranenej hráčke.
