Reprezentantka SR Anette Emma Hudáková chce hrať čo najviac, zabudnúť na koronavírus a byť zdravá
Anette Emma Hudáková ešte nebola plnoletá a už si zahrala za najlepší hádzanársky klub súčasnosti v najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. O rok neskôr svojou troškou prispela k triumfu Györi Audi ETO KC v Lige majstrov žien 2016/2017, pričom na pár okamihov dostala od španielskeho trénera maďarského šampióna Ambrosa Martína šancu aj na turnaji Final 4 v Budapešti. Dvadsaťdvaročná univerzálna spojka, z času na čas využívaná aj na poste pivotky, sa počas svojej doterajšej kariéry musela vyrovnať aj s náročnejšími okamihmi ako dlhodobé zranenie. V minulosti ako kadetka reprezentovala Maďarsko, ale v súčasnosti je už súčasťou kádra národného tímu žien Slovenska. Bratislavská rodáčka o svojej hádzanárskej minulosti i súčasnosti ochotne poskytla rozhovor pre slovakhandball.sk.
Ste zdravotne v poriadku?
- Áno, chvalabohu. Mala som koronavírus. Našťastie, bez vážnejších príznakov. Jeden - dva dni som sa cítila slabšie, ale nemala som ani horúčku. Jemné chute som necítila, tie výraznejšie však áno.
V závere novembra ste z tohto dôvodu chýbali aj na akcii reprezentácie?
- Je to tak. Hoci už som nebola infekčná, zvyšky vírusu zostávajú v organizme človeka dlhšie. V čase sústredenia národného tímu som sa vracala do tréningového procesu, akurát som sa začala hýbať. Po prekonaní ochorenia COVID-19 sa musí začať pomaly a záťaž zvyšovať postupne.
Bolo vám ľúto, že ste nemohli absolvovať prípravu v národnom tíme a zápasy proti Španielkam?
- Veľmi som sa na zraz tešila. S trénerom Pavlom Streicherom sme sa však o mojej situácii bavili a tiež bol za to, že zdravie je prvoradé. Bola som rada, že to akceptoval. Najmä ma mrzelo, že som si nemohla zahrať proti Španielkam, ktoré sú úradujúce vicemajsterky sveta, čo svedčí o ich vysokej kvalitatívnej úrovni. Najdôležitejšie však bolo, aby som sa dostala späť na predchádzajúcu úroveň, preto som sa v tom čase sústredila na seba.
Môžete pre fanúšikov hádzanej na Slovensku priblížiť, aké angažmány máte v doterajšej kariére za sebou?
- Kariéru som začala v bratislavskom ŠKP, kde som sa veľa toho naučila a odkiaľ som ako 15-ročná zamierila do Győru. Mohla som v tomto špičkovom klube zostať, ale keďže som chcela čo najviac hrávať, musela som sa rozhodnúť čo ďalej. Išla som do pražskej Slavie, kde som strávila jednu sezónu, ale po polroku som sa zranila - roztrhla som si predný skrížený väz. Absolvovala som operáciu a liečila sa doma. Následne som dostala ponuku z Mosonmagyaróváru, kde som už tretiu sezónu. V prvej som sa dostávala zo zranenia, po päťmesačnej rehabilitácii som sa postupne začala objavovať na ihrisku. Vlaňajšiu stopol koronavírus a v súčasná je tiež poznamenaná pandémiou.
Okúsili ste veľkú hádzanú v Győri, teraz pôsobíte v Mosonmagyaróvári. Vyhovuje vám súčasné pôsobisko?
- Myslím si, že áno. Je to pre mňa veľká skúsenosť. Prvá maďarská liga má výbornú úroveň a pôsobenie v nej mi dalo veľa. Navyše, Mosonmagyaróvár sa nachádza neďaleko slovenských hraníc, takže to mám aj blízko k rodičom do Bratislavy. Spokojná som aj z hernej stránky. Tréneri nám z týždňa na týždeň plánujú pestré tréningy, venujeme sa technike, taktike, kondícii i posilňovaniu. Skutočne sa tu cítim veľmi dobre.
Aká je vaša úloha v tíme, za ktorý ste v ročníku 2020/2021 odohrali zatiaľ 7 ligových duelov a dosiahli 2 góly?
- Momentálne mám skôr defenzívne úlohy. V minulej sezóne, ktorá sa predčasne skončila, som dostávala viac šancí. V aktuálnej chodím viac do obrany, ale chcela by som sa čo najviac presadiť aj v útoku.
Mosonmagyaróvár má v lige zatiaľ výbornú bilanciu 6-0-1. Je 2. miesto nad vaše očakávania?
- Priznám sa, že sme to asi nečakali. Keď som však videla počas leta náš tím, do ktorého nám prišli pomôcť skúsené hráčky, a po vydarenom vstupe do súťaže som bola optimistka. Veríme, že takto to bude pokračovať. Je to však náročné, lebo už veľmi dlho nehráme ligové duely. Favoritmi ligy sú Győr a FTC, ale o 4. - 5. miesto, prípadne aj 3. priečku by sme mohli zabojovať. Podľa mňa máme na to.
Naposledy ste však hrali ligové stretnutie 27. septembra. Čo na to vravíte a ako znášate takú dlhú pauzu?
- Je to nezvyčajná a najmä strašne dlhá prestávka. Situácia je náročná na pochopenie, veď preto trénujeme, aby sme mohli vyhrávať zápasy. Tie však nie sú... Musíme tieto týždne a mesiace vydržať a myslieť na to, že keď to konečne príde, tak potrebujeme byť koncentrované a pripravené vydať zo seba všetko. Hádam sa tak stane už v januári. Náročné to bolo najmä na začiatku pandémie v marci. Nemohli sme ísť do haly trénovať, pripravovali sme sa len doma, ale to je iné, ako byť v kolektíve a pracovať aj s loptou. Musíme sa naučiť s tým žiť a nepoddať sa. Teraz sme rady aj za to, že môžeme aspoň trénovať.
Ako v súčasnom období fungujete v rámci klubu?
- Viac-menej len tréningovo. Keďže je reprezentačná prestávka pre majstrovstvá Európy a niektoré dievčatá si plnia reprezentačné povinnosti, tak nás bývalo na tréningoch pomenej. Dva týždne sa venujeme prevažne kondícii, chodíme do posilňovne a trochu aj hádzanej. Cez víkendy máme voľno. Takto to pôjde zrejme až do Vianoc. Minulý týždeň sme odohrali zápas Ligového pohára proti druholigovému Gárdony-Pázmánd NKK, nad ktorým sme vyhrali vysoko 35:21 (6 gólov Barbora Lancz, 1 Anette Emma Hudák, pozn.). Boli sme rady, že sa tak stalo.
V sezóne 2017/2018 ste pôsobili v Prahe v drese DHC Slavia. S akými cieľmi ste išli do českej metropoly a podarilo sa vám ich naplniť?
- Predovšetkým získať hernú prax. Chcela som hrať ženskú ligu, čo sa mi aj splnili. V Slavii som sa cítila dobre, nevýhodou bolo, že som nebola až tak blízko k rodine a priateľovi. Z hernej stránky mi to prospelo, mali sme kvalitné zápasy a ani na čas strávený na palubovke som sa nemohla sťažovať. Bol tam skvelý tím, lenže potom prišlo to moje zranenie...
Aký je rozdiel medzi slovensko-českou a maďarskou súťažou?
- MOL ligu som okúsila, keď som mala 19 rokov s tým, aby som sa rozohrala. Maďarská liga je určite na vyššej úrovni, ale ja som bola aj vtedy spokojná. Bol to pre mňa užitočný čas s kvalitnými súbojmi proti družstvám ako Most, Michalovce či Šaľa.
V mládežníckej kategórii ste reprezentovali Maďarsko. Ako sa cítite v slovenskej ženskej reprezentácii?
- Super. Sme dobrý kolektív. Káder sa obmenil, prišli do neho aj mladšie hráčky, ktorým však tie skúsenejšie pomáhajú.
Ako vidíte perspektívu národného tímu SR do budúcnosti?
- Z môjho pohľadu je to od zrazu k zrazu lepšie. Keď som bola v septembri v reprezentácii, tak sme hrali s Rakúšankami a druhý duel proti nim bol už z našej strany kvalitný. Aj teraz proti Španielsku zahrali dievčatá v odvete dobre. Družstvo sa dáva dokopy, chce to nejaký čas na zohratie sa. Myslím si, že v marcovej kvalifikácii máme proti Ukrajinkám, Luxemburčankám a Izraelčankám šancu na prvenstvo v skupine.
Čo by ste chceli v hádzanej ešte dosiahnuť?
- Naďalej pôsobiť na vrcholnej úrovni, kde sa toho ešte môžem veľa naučiť, a obstáť v reprezentácii. Mám svoje ciele a pokúsim sa ich splniť. Najmä si želám zdravie a tiež, aby sme čo najskôr mohli zabudnúť na koronavírus. Na prípadné opätovné pôsobenie vo hviezdnom Győri zatiaľ nemyslím, hoci je to sen pre veľa hráčok. Ja zatiaľ potrebujem čo najviac hrať. Patrím ešte medzi mladšie hádzanárky a stále mám toho ešte veľa, čo potrebujem zlepšiť a naučiť sa.
