Legendárny športový novinár Laco Gross často vo svojich článkoch používal známu frázu „robiť účet bez hostinského.“ Najmä vtedy, keď sa jednalo o rôzne dišputy k témam, ktorých rozuzlenie mal v rukách niekto úplne iný. Laco bol veľká osobnosť našej hádzanej. Ako hráč síce neoslnil (Zdeno Jašek: „Keď sme chceli mať istotu že vyhráme, radšej sme ho cez polčas zamkli v šatni“), ale ako tréner i rozhodca bol medzinárodne jedným z najuznávanejších Slovákov.
O hádzanej sa živo diskutovalo v každej dobe. Dnes je častou témou nominácia mužskej reprezentácie. V januári 2022 budeme organizátormi európskeho šampionátu a každý chce, aby na ňom Slovensko uspelo. Nielen organizačne, to vieme vždy zabezpečiť na vysokej úrovni (dúfajme, že dovtedy bude pandémia pod kontrolou, tá jediná môže organizačný úspech ohroziť), ale aj čo sa týka športového výsledku. A na ten máme nárok len vtedy, keď budú reprezentovať skutočne tí najlepší hráči. V tomto duchu dal svoju „priamu reč“ v Športe aj Róbert Jano, bývalý reprezentačný manažér a za pravdu mu veru dalo nemálo odborníkov. Nominácia je citlivá vec. Viem o tom svoje, rôzne reprezentačné výbery som viedol sedemnásť rokov (ženy ČSFR, ženy SR, juniorky ČSSR, juniorky ČR, akademičky SR) a po každej nominácii som vždy bol „špatný.“ Bolo mi ľúto dievčat, ktoré som musel poslať domov. Názory takých ľudí, ako sú napr. aj bratia Janovci, som nikdy nebral na ľahkú váhu a vždy som sa nad nimi zamyslel. Obzvlášť vtedy, keď som si nebol istý svojou objektivitou v kontexte so strategickými zámermi. Maťo Lipták o nominácii otvorene diskutoval s nositeľmi kvality hry mužstva, lebo v šatni majú títo hráči veľké slovo. Často jeho mienku hráči zdieľali a nebolo to treba dávať do novín. Veď borec, ktorého práve nenominovali do reprezentácie, nemá lepru. Vyzerá to, že účet, ktorý vystaví „hostinský“ Kukučka, je stále otvorený. V rozhovore, ktorý kouč poskytol pre náš zväzový web sa totiž ukázali viaceré veci. Že tá kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí (napríklad Rábek v zámeroch trénera figuruje), že reprezentácia je otvorený systém, do ktorého môže pribudnúť každý hráč, ktorý preukáže potrebnú výkonnostnú i osobnostnú úroveň a napokon aj s programom prípravy, ktorá je do značnej miery limitovaná negatívnymi vplyvmi prebiehajúcej pandémie, to nevyzerá tak tragicky, ako predpovedali tie najčernejšie scenáre. Bolo by pekné, keby sme po šampionáte mohli skonštatovať, že Peter Kukučka bol nielen skvelý hráč s veľkým prehľadom na ihrisku, ale prehľad ho zdobí aj na lavičke. Ale nepredbiehajme…
Do nominácie vždy ktosi hovorí. Na klubovej úrovni je to často majiteľ či sponzori. Na reprezentačnej úrovni to najčastejšie bývajú hráčski agenti, ktorí čulo lobujú, aby zvýšili trhovú hodnotu svojich klientov. Svoje si na sociálnych sieťach vždy povedia fanúšikovia. „Výtlak“ týchto pripomienok je priamo úmerný „váhe“ ich autorov. Je rozdiel, keď niečo zakričí krikľúň z hľadiska, alebo sa v médiách vyjadrí niekto, kto v hádzanej už niečo dokázal. Možno aj vďaka takým pripomienkam, aké mal Róbert Jano a ďalší hádzanári, už slovník reprezentačného trénera nie je taký rigorózny, ako predtým. A to je dobre. Svedčí to aj o tom, že hádzaná v tejto neľahkej dobe stojí o demokratické prostredie a užitočnú výmenu názorov. Hádzaná nám ešte chvalabohu neskĺzla do matrixu slepého nasledovania oficiálnej propagandy. Potešiteľné je, že na úspechu ME 2022 na Slovensku záleží naozaj nám všetkým. A to aj tým, čo sa medzi sebou občas „nemusia.“ Nechajme „hostinského“ kalkulovať a počkajme si na účet.
