V novej rubrike “Aj ja som hádzaná!” Vám postupne predstavíme mnohé osobnosti, ktoré si vybudovali silné meno, pozíciu vo svojej pracovnej či odbornej oblasti a pritom nemalú časť svojho života spojili práve s hádzanou. Niekto odohral viac rokov, iný zasa menej – v každom z nich však hádzaná zanechala stopu, poznamenala ich životné príbehy a priniesla im mnoho pozitívneho. A možno budete prekvapení, kto všetko má k nášmu športu náramne blízko!
Čo všetko ich hádzaná naučila? Čo všetko im dala? Ako im pomohla v ďalšom živote?
Verejnosť ho pozná ako moderátora rádia Antena Rock či ako moderátora z rôznych podujatí. Mnohí ho registrovali aj ako gitaristu v punk-rockovej kapele. Už menej sa vie, že vyštudoval herectvo, zahral si aj v Cyranovi z predmestia, alebo že v rodných Topoľčanoch založil ochotnícke divadlo.
A len málokto si spomenie, že Matej SIFON Mervart spojil nemalú časť svojho života aj s hádzanou. A podľa pamätníkov bol pomerne šikovný pivot...
“K hádzanej som mal od útleho detstva veľmi blízko, žili sme totiž v paneláku oproti športovej hale," zasmial sa Matej, ktorý mal teda svoj obľúbený šport doslova pod oknami. "Voľba bola tým pádom jasná. A napokon to bolo pre mňa silných osem rokov... Išlo o obdobia približne od roku 2000, počas základnej a strednej školy, končil som ako dorastenec." Treba poznamenať, že aj v tom období si topoľčianska hádzaná udržiavala vysoký kredit, ani medzi mladších sa teda nedostal hocikto.
Hádzanárska divočina pred vlastným domom, aj pekné roky s Braňom Cigáňom
“V tých veľmi silných hádzanárskych rokoch prinášala hádzaná do Topoľčian neskutočnú energiu. Celé mesto žilo hádzanou, hala bola pravidelne plná. Asi si viete predstaviť, ako divoko to vyzeralo pri zápasoch v okolí môjho paneláku a vôbec na našom sídlisku so zvláštnou prezývkou Mexiko... Len tak ste si nezaparkovali,” spomína 29-ročný M. Mervart.
Podľa neho mala vtedy hádzaná rovnakú obľubu medzi deťmi i dospelými. V rámci výučby ju pravidelne zaraďovali aj na hodiny telesnej výchovy na základných školách. "Bola to aj akási logická predpríprava pre klub s históriou, ktorý v meste pôsobil. Pamätám si, že dve zo základných škôl v meste mali aj prívlastok “hádzanárske”, na jednu z nich som chodil. V klube ma trénoval Dežo Jakubička, vtedy viedol nás aj seniorov naraz. Hádzanej sa poctivo venuje dodnes.” Občas si Matej popri návšteve rodiny v rodnom meste odbehne aj do haly a práve od bývalého trénera povyzvedá, čo je nové.
Najintenzívnejšie si zo svojho hádzanárskeho obdobia spomína na Braňa Cigáňa. “Išiel si tvrdo za svojím, športu sa venuje profesionálne a pre mňa je aj dnes jedným z najlepších hádzanárov Slovenska. S ním som bol aj ako kamarát v Topoľčanoch často v kontakte, rovnako s ďalšími chalanmi z tímu. Samozrejme, neskôr sa už mnohé cesty kvôli profesionálnym veciam rozišli.”
Hádzanú v Topoľčanoch naďalej sleduje, vie o útlmoch, ale aj lepších obdobiach. Občas si odskočí aj na ligový zápas. “Teraz sa práve rekonštruuje hala, myslím, že by mala byť čoskoro otvorená. Tak verím, že s vynovenou halou prídu aj ďalšie pekné roky pre tento šport."
Pozícia pivota mu sedela, podpora Frýdku Mýstku bola obrovskou motiváciou
Aj mládež v Topoľčanoch mala svoje vzory. Samozrejme, tie prvé hľadáte najmä v drese klubu, za ktorý hrávate. Mervart ako prvého spomenul Martina Valenta, legendu klubu, ktorá napokon ukončila kariéru práve v topoľčianskom drese. A v súvislosti s ďalším skvelým hráčom vytiahol aj úsmevnú historku. “Ako mládežníci sme veľmi vzhliadali k Frýdku-Místku. Jednak to bol vtedy veľmi kvalitný klub, aj český majster, ale tiež práve tam z Topoľčian prestúpil náš Rudolf Szegény. O to viac sme ich mali v obľube. Zopárkrát nás tam zobrali aj na zápasy a raz nám tréneri tamojších dorastencov sľúbili, že by sme sa k nim niekedy mohli aj pridať. Pre nás mladých chlapcov to bola obrovská vzpruha aj motivácia do ďalších tréningov. Aj keď sme si samozrejme uvedomovali, že medzi špičku sa dokáže dostať iba málokto... Ako končiaci stredoškoláci sa napokon mnohí z nás rozhodli pokračovať inými cestami, takže zostalo len pri rečiach a peknej spomienke.”
Sám sa označuje za “pivota plnších tvarov”. K tejto pozícii to však samozrejme pasuje. Inde za celé roky ani nehral, pivot mu prischol už od prvých tréningov. “Nebál som sa ani ostrejších osobných súbojov, takže mi to v podstate sedelo, zrejme aj trénerom. A tiež sa mi zdalo, že to bol aj v klube akoby najžiadanejší post, pivotov nebolo veľa, tak sa mi tá rola pozdávala.” Mervart neraz okúsil aj hádzanársku tvrdosť, súboje kosť na kosť. Zranenia sa mu vyhýbali, hoci keď sa mu občas ozve koleno, spomenie si práve na športové roky.
“V hlave mi utkvel môj prvý gól - dal som ho v Piešťanoch, vo veľmi zvláštnej hale, volali sme ju cirkus alebo šapitó. Nebol taký, o akom som sníval, zachytil som loptu vyrazenú brankárom a zakončil som. Ale - úlohu pivota som si splnil, to bol teda výborný pocit.”Kým topoľčianski seniori mali za hlavného rivala najmä prešovský Tatran, mládež mala na lokálnej úrovni iného osobného konkurenta - Nové Zámky. “Spomínam si, aké silné pocity sme mali, keď sme nastupovali do jedného autobusu spolu žiaci aj dorastenci, a vyrazili sme smer Nové Zámky. Bolo tam cítiť toho športového bojového ducha, odhodlanie. Silný zážitok.”
Hádzaná mu dala veľa pozitívneho pre budúci život
Z debaty vyplynulo, že roky pri hádzanej priniesli M. Mervartovi mnoho pozitívnych skúseností i vycibrenie vlastností, ktoré neskôr človek dokáže v živote využiť. “Medzi pozitíva určite zaraďujem, že som sa naučil rešpektovať autority. V mladom kolektíve odrazu musíte poriadne počúvať trénerov, porozumieť pokynom, pestovať cieľavedomosť. Naučilo ma to základom práce v tíme a tiež dôvere v tím a v trénera. Keď mu uveríte, že jeho rady a vedenie fungujú, tak prídu aj výsledky. Dalo mi to aj určitého športového ducha pre celý ďalší život. Hádzaná ma tiež naučila silnú vec - lepšie prijať kritiku. Uvedomiť si, že chyba môže byť aj v mojich rukách, prijať to a skúsiť to napraviť. Dodnes sa snažím kritiku najskôr poriadne pochopiť.” Zostala v ňom aj láska k športu, k pohybu ako takému, považuje ho za pomocníka zdravia. Postupne sa však v SIFONovi začali biť dve veci a napokon zvíťazila láska k hudbe. “Aj preto nedokážem tvrdiť, že som telom-dušou stopercentný športovec, ako napríklad kolega z rádia Tomaggio, ktorý je dodnes aktívny všetkými možnými smermi. Mňa jednoducho po športe naplno pohltila hudba.”
Začal s ňou už na základnej umeleckej škole. A keďže gitara ho s pribúdajúcimi rokmi neprestávala baviť, s kamarátmi v roku 2008 založili kapelu Fishing Strip. Hrali punk-rock. A bola to slušná jazda, napokon naplno prežili sen mnohých mladých hudobníkov. “Koncertovali sme prakticky vo všetkých mestách v Čechách aj na Slovensku, prešli sme takmer všetky európske krajiny, nahrali sme dva albumy. Odohrali sme si svoje, pribudli ďalšie skvelé zážitky. Na tú pomyselnú hudobnú “A ligu” sme však nedorástli a dnes už aktívne nefungujeme, môj život nabral opäť iný smer. Ale s partiou sa naďalej stretávame, aj niečo zahráme. Len tak v skúšobni, pre radosť.”
Herectvo je už takmer zabudnutá kapitola, zahral si aj v známom muzikáli
Hudba teda išla v živote Mateja Mervarta na druhú koľaj, i keď nejaká určitá výhybka si ho nakoniec našla. Hudobná krv mu totiž v žilách koluje naďalej, keďže profesionálny život ho priviedol k moderovaniu v rockovom rádiu. Aj podľa jeho vizitky na webe rádia Antena Rock sa riadi heslom Každý deň je rokenrol. Tento typ hudby ho vraj postaví na nohy a dobije mu baterky. V rovnakej vizitke sa však vyznal aj z lásky k tancovaniu baletu. To akosi nesedí - robil tvrdý šport, tvrdý rock a do toho balet?
“Tá láska k baletu je skôr v úvodzovkách,” smeje sa M. Mervart na už takmer zabudnutej životnej kapitole. Dostal sa k nemu na vysokej škole, študoval herectvo. “Tam už musí človek zvládať aj základy pohybového jazyka, tanca, a teda aj baletu. Z tohto predmetu som mával pravidelne hodnotenie Fx, prenášal som to zo semestra na semester. Katastrofa z mojej strany, hral som to len na výraz. Ale nakoniec mi profesorka povedala: Mervant, je to v poriadku, vy sa vlastne viete tváriť, že viete tancovať, tak vám ten kredit dám.” Iné tanečné štýly ho vraj bavili viac, užil si dobrý rokenrol, ale inak sa na škole pri tanci radšej decentne schoval vzadu.
“Tiež rád spomínam na školské divadlo, dávali sme veľa vystúpení na rôznych festivaloch a podujatiach. V Topoľčanoch som okolo roku 2009 založil ochotnícke divadlo Karamon.Už nefunguje, ale nejaký čas sme sa aj my starali o kultúru v rodnom meste.” Aj keď herectvo vyštudoval, touto cestou sa Matej nakoniec nevybral. Hoci aj s profesionálnym divadlom mal vážnejšiu skúsenosť, keď sa objavil v zaujímavom kúsku v muzikáli Cyrano z predmestia. Nanovo ho vtedy naskúšala bratislavská Nová Scéna. Dnes už hrá herectvo v jeho živote okrajovú rolu, občas zabŕdne do dabingu, medzi komparzovými postavami.
Hádzaná si ho našla aj v rádiu, užíva si radosť z práce i z malého potomka
Hádzanárske skúsenosti sa Matejovi Mervartovi napokon zišli aj v zamestnaní, aj keď ich využil zrejme trocha inak, než by čakal. V zábavnej šou rádia Hecni sa! ho postavili na ihrisko do spoločnosti slovenských reprezentantov, ale – na brankársky post. “To bola moja úloha, samozrejme, s nulovými skúsenosťami a s desaťročnou pauzou od hádzanej. Rozhliadol som sa a uvedomil si, aké hory sa tam proti mne práve postavili... A neskôr aj útočili, aj strieľali. Nebolo mi všetko jedno. Ale postavil som sa tam. Vidíte? Zrejme aj to ma naučila hádzaná - nezľaknúť sa a ísť do toho.”
V súkromí sa vytešuje z trojročného syna Matúša. “Rodičovstvo z vás dokáže vytiahnuť všetky rezervy. Môžem prísť domov unavený najviac na svete, ale ten úsmev a aktivita smerom k dieťaťu tam vždy musí byť. To pri športe, či pri gitare občas nešlo... Ale zase kým pri hodinovom koncerte som sa maximálne tak spotil a následne som skončil v bare, tak pri malom dieťati si pauzičku len tak nedáte. Syna si však užívam naplno. Má už dokonca aj svoj humor, neraz sa schuti zasmejeme na rovnakých veciach. Občas mám pocit, že sme na rovnakej mentálnej úrovni.” zasmial sa na záver Matej SIFON Mervart.
