Angažmán na Slovensku mu nie je súdený, aj s Iuventou chcel titul

Partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie

Partner SZH

Technologický partner SZH

Oficiálny partner mobility SZH

Oficiálny partner NHE a MOL Ligy

Mediálny partner SZH

Schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu v roku 2025: 250 000,- eur

Schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu na šport v roku 2025: 2 255 479,- eur

Školský šport

Partner SZH

Oficiálny partner oblečenia SZH

Peter Dávid musel svoje tri slovenské angažmány skončiť predčasne

Slovenský hádzanársky tréner Peter Dávid mal po vlaňajšej sezóne, ktorú zrušila pandémia koronavírusu, iné plány. Chcel v druhom ročníku svojho pôsobenia v Iuvente Michalovce doviesť Zemplínčanky k majstrovskému titulu. Prišla však novembrová prehra s Dunajskou Stredou (23:28) a jeho angažmán v momentálne najúspešnejšom slovenskom ženskom klube sa skončil - predčasne.
O tom, že trénerské osudy sú vrtkavé, sa malacký rodák presvedčil na vlastnej koži už viackrát. Prinášajú aj paradoxy, veď v reprezentácii mužov SR skončil po kvalifikačnej výhre v Szegede nad Maďarskom, v Tatrane Prešov po oslavách zisku "double" a v Iuvente Michalovce spečatila jeho koniec prvá ligová prehra v sezóne.
Päťdesiatštyriročný Dávid o svojej trénerskej práci v kluboch zo Slovenska a Česka viac prezradil v rozhovore pre slovakhandball.sk.

Dunajská Streda je váš osud? Vlani ste tam s nováčikom šokujúco zaváhali. Tentoraz po prehre s výrazne posilneným súperom vás odvolali z funkcie...
- Je pravda, že na Dunajskú Stredu nemám dobré spomienky. Vlani sme tam ešte proti inému tímu DAC predviedli jedno z našich najhorších vystúpení. Tento rok disponuje dunajskostredské družstvo kvalitou prakticky na každom poste. Vedenie klubu urobilo dobrý ťah posilnením kádra, čo ukazuje, že mieria na najvyššie méty. Ich nedávne víťazstvo v Šali mňa osobne neprekvapilo.

Po odchode z Nemecka, kde ste okúsili z pozície kouča aj najlepšiu ligovú súťaž na svete - I. bundesligu, ste pôsobili v troch špičkových kluboch z česko-slovenského teritória - Tatran Prešov, DHK Baník Most a Iuventa Michalovce. Kde vás práca najviac napĺňala a prinášala najviac radosti?
- Najdlhší čas som strávil v Moste, takže logicky to bolo v Baníku. Z Prešova a Michaloviec ma vyhodili. V Moste som dostal čas, aj keď vyjadrenie tamojšieho manažéra Rudolfa Junga o mojej práci bolo veľmi konkrétne, že som najlepší tréner s najhoršími výsledkami. Aj napriek tomu som z mojej cesty nezišiel a výsledok sa dostavil.

V ktorom z vašich pôsobísk bol najväčší tlak na výsledky?
- V Prešove sa nerátalo nič iné, iba sa kvalifikovať do Ligy majstrov, čo nám v bieloruskom Breste nevyšlo. Následne sme v 3. kole kvalifikácie Pohára EHF stroskotali na bundesligovom MT Melsungen. Domáci titul a pohár sa brali ako samozrejmosť, väz mi teda zlomilo účinkovanie na európskej scéne, ale s odstupom času musím povedať, že tieto tímy boli výkonnostne niekde inde a kvalita Meškova Brest i Melsungenu bola väčšia.

V čom bol najväčší rozdiel oproti pôsobeniu v hádzanej v Nemecku?
- V Nemecku tréner dostane nejaký čas. Počas tohto obdobia mu nie je do práce zasahované, iba ak minimálne. Samozrejme, názor tam padne aj z druhej strany, ale z odbornej stránky koučovi do roboty nezasahujú. Keď po určitom čase prevláda nespokojnosť, tak sa to naznačí, alebo nejakým spôsobom ukončí. Každý v tom klube má svoju úlohu, poslanie a robí si to svoje. Rozhodujúca je odbornosť...

V Prešove ste naplnili povinnosť získať na domácej scéne majstrovské trofeje (titul, pohár), Moste ste dosiahli tiež celý rad úspechov (4x národný titul, 3x pohár, 1x MOL liga), v Iuvente len Slovenský pohár. Mrzí vás, že ste do zbierky nemohli na Zemplíne pridať titul šampióna SR?
- Áno, mrzí ma to. Ako hráč som bol československým majstrom s Duklou Praha, slovenským šampiónom s Lokomotívou Trnava. V trénerskej funkcii som získal ligové zlato v Tatrane Prešov, DHK Baník Most a v Iuvente Michalovce som sa za 18 mesiacov prakticky nedostal k finálovým bojom. Mali sme jediný vrchol, ktorým bol Slovenský pohár, a ten sme zvládli. Osobne som si veľmi želal skompletizovať zbierku aj s Iuventou.

Cítite sa lepšie v úlohe kouča mužov alebo žien?
- Neradím seba vyslovene k mužom ani ženám. Som skôr taký univerzál. Práca so ženami má svoje špecifiká a ja som to od začiatku bral ako dobrodružstvo. Z mojich skúseností musím povedať, že pri práci s mužmi nastáva rýchlejší progres, skôr s nimi dosiahnete, čo od nich chcete. Efekt sa dostaví podstatne rýchlejšie.

Pôsobenie na Slovensku vám akoby nie je súdené. Na lavičke mužskej reprezentácie, v Tatrane Prešov i Iuvente ste skončili predčasne. Zohrá to úlohu v budúcnosti, keď budete zvažovať výber vášho ďalšieho angažmánu?
- Asi mi nie je súdené trénersky sa presadiť na Slovensku. Dlhodobo som predtým pôsobil v inom prostredí, aj mentálne som bol nastavený inak, a to sa zrejme odzrkadlilo. A keďže nemám pocit, že by som prišiel z horšieho hádzanárskeho prostredia, práve naopak, tak si stojím za mojou prácou. Každý tréner má svoj vlastný rukopis a nie každý musí byť s ním stotožnený. Najmä by som chcel pripomenúť, že ani môj nie je univerzálny na získavanie titulov. To musí všetko do seba zapadať. Ja viem, že taká je moja cesta k výsledkom a keď sa to niekomu nepáči, akceptujem aj takéto rozhodnutie.

Viedli ste najlepší mužský i ženský klub súčasnosti na Slovensku a ženský v ČR. Teraz by mohli viesť vaše kroky do českej extraligy mužov, aby ste si to skompletizovali. Je to reálne?
- Pokojne môžem prezradiť, že v minulosti sa moje meno dvakrát spájalo s Duklou Praha. Raz som mal iné povinnosti, záväzky a raz uprednostnili iného kandidáta. So športovým riaditeľom Danom Čurdom sme sa bavili, že možno do tretice všetko dobré a niekedy v budúcnosti to vyjde.

Máte už predstavu, v ktorej krajine by ste chceli pôsobiť?
- Teraz viem, že Vianoce strávim s deťmi, ktoré žijú v Nemecku. Trénerská práca je kočovníctvo, neustále sa presúvame a sťahujeme. Mne teraz nezostáva nič iné ako čakať na prípadnú ponuku. Nie som už najmladší a po predčasnom konci v Iuvente pravdepodobne nebudem v kurze, záujemcovia sa vo veľkom nebudú hrnúť, a tak budem musieť poctivo čakať, kam ma osud zavedie.

Je v súčasnosti náročné vrátiť sa späť na nemeckú trénerskú scénu?
- Áno, je to veľmi ťažké. Ja som mimo nemeckej hádzanej od leta 2013. Odvtedy som mal dve konkrétne ponuky, jedna bola z tretej a druhá zo štvrtej ligy. Ja som sa však vtedy rozhodol zo športovej stránky pre výkonnostnú hádzanú. Účasť v európskych pohároch bola veľké lákadlo, ale neskôr som na to - napríklad v Prešove - doplatil. Ak by som sa mal vrátiť k trénovaniu v Nemecku, som si vedomý, že to bude zrejme nižšia súťaž.

Uplynulý týždeň sa začali ME žien v Dánsku. Kto je pre vás najvážnejší uchádzač na zisk zlata?
- Sú nimi Nórsko a Holandsko, aj keď mojím tajným favoritom je Rusko, a to aj napriek tomu, že momentálne nemá pre zranenie k dispozícii podľa mňa najlepšiu hráčku sveta Annu Vjachirevovú.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Viktor Zamborský