Úspechy sestry nevníma ako tlak, o duely s reprezentantkami krajiny svojho pôsobiska prišla pre zranenie. Erika Rajnohová verí, že ešte príde šanca zahrať si proti súperovi rangu Španielska.
Minulotýždňový medzištátny dvojzápas hádzanárok Slovenska proti Španielsku mohol mať špecifickú príchuť pre Eriku Rajnohovú. Dvadsaťdvaročná spojka od leta tohto roka pôsobí v krajine úradujúcich vicemajsteriek sveta. Figurovala aj v nominácii trénera ženskej reprezentácie SR Pavla Streichera, ale napokon boli duely na Pyrenejskom ostrove bez odchovankyne trenčianskej hádzanej. O svojom súčasnom angažmáne, ale aj o tom, aké je byť mladším súrodencom slávnejšej sestry v rovnakom športovom odvetví, prezradila v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Od aktuálnej sezóny pôsobíte v Atléticu Guardés. Vnímate to ako správny krok vo vašej hráčskej kariére?
- Každý krok, ktorý spravím vo svojej kariére, považujem za správny, pretože mi každá situácia veľa dá a pôsobenie veľa naučí.
Máte za sebou angažmány vo Francúzsku, Nemecku i Španielsku. Skúste porovnať jednotlivé ligové súťaže?
- Prvý rok vo Francúzsku som hrala nižšiu súťaž, čiže to bolo z tohto hľadiska pre mňa jednoduchšie, ale je ťažké porovnávať jednotlivé ligy. Každá krajina má svoj charakteristický herný štýl, na ktorý sa treba adaptovať.
V aktuálnej sezóne sa vášmu družstvu zatiaľ darí. Spokojnosť s 2. miestom a bilanciou 5 - 0 - 1 v A-skupine najvyššej španielskej súťaže?
- Myslím si, že s výsledkami sme spokojní. Máme však pred sebou ešte dôležité zápasy, ale zatiaľ sme vyhrali všetko, čo sme mali.
V Európskom pohári ste postúpili bez boja, žreb osemfinále vám prisúdil Elche. Ako ste prijali správu o španielskom derby a aké sú vaše vyhliadky na postup?
- Bola som trošku sklamaná, že sme dostali práve družstvo zo Španielska a nie nejakého zahraničného súpera. Pre mňa i pre fanúšikov by to bolo určite zaujímavejšie a atraktívnejšie, keby sme hrali s niekým novým, ale, samozrejme, náš cieľ je zvíťaziť a zároveň postúpiť ďalej bez ohľadu na to, či je to družstvo zo Španielska alebo z inej krajiny.
Aká je situácia ohľadom koronavírusu v Španielsku, pokiaľ ide o hádzanú? V mužskej ASOBAL lige sa hral aj zápas, v ktorom hráči oboch tímov nastúpili s rúškami. Vám sa nič podobné nestalo?
- Našťastie, u nás nič také neudialo a dúfam, že sa ani v blízkej budúcnosti nestane. Rúška majú povinné len v nižších súťažiach. V nich je povinnosť ich nosiť počas tréningov i v zápasoch.
Vaša staršia sestra Monika je tiež hádzanárka, kapitánka reprezentácie a najlepšia hráčka SR za rok 2019. Je to pre vás výhoda mať mať slávnu a úspešnú sestru, alebo to predstavuje väčší tlak i očakávania?
- Vždy je pekné mať úspešnú sestru. Pokiaľ ide o hádzanú, tak ja osobne tlak na seba nepociťujem. Možno z okolia sú určité očakávania, ale ja tomu vôbec nevenujem väčšiu pozornosť. Popravde, kým som nedostala túto otázku, tak som o tom azda nikdy ani nerozmýšľala.
V závere týždňa odohrala reprezentácia SR dva duely proti Španielsku, vy ste však nemohli nastúpiť. Prečo?
- Žiaľ, dôvodom bolo zranenie. Rozhodli sme sa to nesiliť, v ligovom zápase sa mi stal menší úraz s kolenom, ale nejde o nič vážne, našťastie. Smola, že sa mi to prihodilo deň pred reprezentačným zrazom, čiže som potom ani netrénovala s národným tímom.
Veľmi vás mrzelo, že ste nemohli nastúpiť v krajine svojho súčasného pôsobiska proti úradujúcim vicemajsterkám sveta?
- Samozrejme, ale azda to nebola naša posledná príležitosť na zmeranie si síl s takýmto súperom.
