Straka po necelých siedmich rokoch na lavičke MŠK Považská Bystrica so 100. víťazstvom
Denník Šport vo svojom pondelkovom vydaní upozornil v spravodajstve z hádzanárskej Slovnaft handball extraligy na jednu zaujímavosť. V jedinom víkendovom zápase najvyššej slovenskej súťaže mužov MŠK Považská Bystrica - HK Agro Topoľčany (29:15) dosiahol tréner domácich Václav Straka jubileum. V sobotu to bolo pre neho 100. víťazstvo vo funkcii kouča považskobystrických hádzanárov. Pripísal si ho na konto v 187. stretnutí na lavičke Považanov a práve proti svojmu bývalému klubu, v ktorom pôsobil ako kormidelník a epizódne aj ako hráč.
"Robím si podrobné štatistiky, mám zaznamenané všetky zápasy, ale nesledujem aktuálny stav, takže som ani nevedel, že toto je moje sté víťazstvo. Priznám sa, ani neviem, či sú v tejto bilancii započítané aj duely z uplynulej sezóny, ktorú pre pandémiu koronavírusu zväz anuloval, ale to v konečnom dôsledku ani nie je podstatné," povedal na úvod pre slovakhandball.sk Straka, ktorý vedie MŠK už takmer sedem rokov.
Koncom novembra 2013 vystriedal vo funkcii svojho českého krajana Jiřího Kekrta. "Ja som sa v tom roku vrátil do Považskej Bystrice. Bol som trénerom mládeže, ale s chlapcami z tímu mužov som aj trénoval. Kekrt ma prehovoril, aby som mužstvu ešte pomohol, a tak som na jeseň ešte nastupoval na zápasy. Po odvolaní Kekrta som prevzal ´áčko´ už vylúčne len ako kouč," zaspomínal si na svoj príchod k považskobystrickému tímu rodák z Tábora.
Trénerské osudy sú vrtkavé a ani v hádzanej nie je obvyklé také dlhé nepretržité pôsobenie v jednom klube. "Pokiaľ ide o dôveru, tréner sa nemôže pozerať týmto smerom a robiť si dlhodobejšie plány. To, že som tak dlho pri mužstve, je ohodnotenie mojej roboty. Od hráčov vyžadujem sto percent, toľko tomu dávam aj ja. Môj prístup a správanie sa odzrkadlil v tom, že sa teším dôvere, hoci ju neberiem ako niečo samozrejmé a automatické. Klub i mužstvo sú živý organizmus. Mám dosť skúseností a viem, že keď je zle, treba to riešiť, ale najmä nepoľaviť v koncentrácii a pracovať. Samozrejme, vyskytli sa obdobia, keď som sám uvažoval, že skončím. Dával som do toho maximum a aj tak sa nedarilo. Boli tiež chvíle, keď bol koniec v hre zo strany klubu. Chcem sa však poďakovať funkcionárom a hráčom, že šancu dostala dlhodobá práca, ktorá má stúpajúcu tendenciu."
Puto medzi Strakom a MŠK sa mohlo pretrhnúť z iniciatívy kouča už pred štyrmi rokmi. "V sezóne 2015/2016 sme mali veľmi dobré družstvo. O slovo v súťaži sa však prihlásil veľmi kvalitný káder Šale s reprezentantmi, boli tam aj silné Topoľčany a Hlohovec. My sme síce hrali dobrú hádzanú, ale nepodarilo sa nám postúpiť do play-off. Aj ja som uvažoval, či nedať tímu nový impulz. V posledných rokoch je to z hľadiska hry i výsledkov pokojnejšie obdobie, ale opakujem, neberieme to ako automatickú istotu."
Pre Straku sú najpamätnejšie sú víťazstvá nad Tatranom Prešov. "Medzi nami panuje rivalita. Tatran je o pár levelov vyššie z hľadiska profesionálneho zabezpečenia, podmienok i hráčskeho kádra. Výhry nad Šarišanmi sú sviatočné a majú veľkú cenu. V spomienkach mi utkvelo aj naše víťazstvo na palubovke v Šali v rámci semifinálovej série play-off, ktoré nám v sezóne 2018/2019 zaistilo postup do finále."
Najradostnejšie chvíle na lavičke Považanov prišli vlani po zisku Slovenského pohára. "Bol to veľký úspech, z ktorého som bol šťastný za hráčov a klub. Vnímal som to ako odmenu za roky kontinuálnej práce bez finančných injekcií od nejakého mecenáša. Krásny pocit...," priznal 42-ročný kormidelník pochádzajúci z juhočeského mestečka Soběslav.
Na Slovensku hráčsky pôsobil v Považskej Bystrici, Nových Zámkoch a Topoľčanoch. Trénerskú kariéru na extraligovej úrovni začal pred desaťročím ako hrajúci kouč vo Frýdku-Mísku, kde sa mu podarilo mužstvo zachrániť. V sezóne 2012/2013 viedol HK Topoľčany a potom už nasledoval angažmán v Považskej Bystrici, kde zažil aj vystúpenia s trpkejšou príchuťou. "Mám v pamäti aj dva - tri smutné duely. Najhorší zážitok je z Vyzývacieho pohára 2016/2017, v ktorom sme v osemfinále po famóznom druhom polčase zdolali doma JMS Hurry-Up o jedenásť gólov 30:19, ale ani to nám napokon nestačilo na postup. V Holandsku sme totiž v odvete vybuchli a prehrali 19:32," dodal Straka, ktorý má s družstvom MŠK na konte po jednom extraligovom striebre (2019) a bronze (2018).
Autor: slovakhandball.sk, Foto: Barbora Martikánová
