Miloš Putera po premiére v úlohe hlavného kouča v I. bundeslige: "Bolo to zaujímavé i poučné spestrenie, ale zostávam pri tom, že nechcem byť šéftrénerom"
Niekdajší výborný brankár Miloš Putera má za sebou významný deň svojej stále len začínajúcej trénerskej kariéry. Znenazdajky sa ocitol na lavičke účastníka I. bundesligy hádzanárov v úlohe hlavného kormidelníka. Bývalý slovenský reprezentant pôsobí od roku 2015 v SC DHfK Lipsko, od vlaňajška ako súčasť realizačného tímu. Tridsaťosemročný Trnavčan zaskočil za koronavírusom nakazeného hlavného trénera Andrého Habera a minulý týždeň viedol družstvo na palubovke TVB Stuttgart, kde jeho zverenci podľahli 24:30 (12:15).
V stredu večer sa dozvedel o svojej nečakanej dočasnej úlohe a o necelých 24 hodín absolvoval svoj debut v pozícii hlavného kouča v zápase najvyššej nemeckej súťaže. Po Petrovi Dávidovi (TV Grosswallstadt) je Putera len druhým Slovákom, ktorý dostal príležitosť v ligovej súťaži považovanej za najlepšiu na svete.
Máte za sebou premiéru v úlohe hlavného kouča v I. bundeslige. Aké sú vaše dojmy?
- Z hľadiska výsledku to nebola vydarená premiéra. Miešali sa vo mne rôzne pocity z toho, že budem na chvíľu šéftrénerom. Na jednej strane ma potešilo, že som dostal dôveru, na druhej strane som si uvedomoval veľkú zodpovednosť. Hovoril som aj s kolegami s realizačného tímu v mužskej reprezentácii SR. Peter Kukučka, Dano Valo i Rado Antl ma povzbudili a podporili, že nie každý má takú šancu, tak nech si to užijem. Do duelu som išiel nastavený tak, že chcem vyhrať. Zároveň som si chcel vychutnať tento moment a môžem povedať, že toto sa mi určitým spôsobom podarilo. Veľa trénerov sníva o tom, ja však nie. Bolo to však poučné obohatenie aj pre mňa. Zistil som na vlastnej koži, aké je to náročné byť šéftrénerom. Nedá sa to porovnať s tým, keď som len asistent a mám zodpovednosť iba za brankárov či na starosti len určité veci.
Kedy ste sa dozvedeli, že vo štvrtok v Stuttgarte povediete mužstvo a ako ste zareagovali?
- Najprv som si myslel, že sa vôbec nebude hrať. Všetci sme boli prekvapení, že nám to Úrad verejného zdravotníctva v Lipsku napokon umožnil. Zomlelo sa to veľmi rýchlo. V utorok popoludní sme absolvovali rutinné testovanie, v stredu po tréningu prišli výsledky s tým, že jediný pozitívny bol náš hlavný tréner André Haber. Najskôr nám dovolili odcestovať na zápas, následne nám to zakázali a už sme si mysleli, že sa hrať ani nebude. Večer nám však oznámili, že vo štvrtok ráno sa môžeme vydať na šesťhodinovú cestu do Stuttgartu. Dospelo to k tomu, že nikto iný ako ja neprichádza do úvahy, aby viedol družstvo v tomto meraní síl. Tešil som sa a užil som si to na lavičke, hoci to bola nešťastná premiéra. Strpčil mi ju brankár súpera Johannes Bitter (jeho priezvisko znamená v preklade trpký, pozn.). ´Jogi´ nám okrem troch sedmičiek zneškodnil aj päť vyložených šancí.
Bola tam bezprostredne pred duelom aj určitá tréma?
- Prekvapujúco nie. Keď som bol ešte aktívny brankár, tak som určite mával väčšiu trému. Teraz to bol trochu iný pocit, ktorý ovplyvnila celkovo zvláštna situácia. Udialo sa to rýchlo, vedeli sme, že máme zranených hráčov, rozpadol sa nám celý stred obrany. Všetky tieto okolnosti zohrali svoju rolu.
Ako ste sa sa cítili v tejto úlohe?
- Možno by som si to ešte niekedy zopakoval, ale za iných podmienok a okolností. Nie tak, že dostanem narýchlo šancu, keď niekto ochorie. Stále zostávam pri svojom presvedčení, že by som nechcel byť šéftrénerom. Jednorázovo áno, ale aby som bol plnohodnotným nástupcom šéftrénera, mám sa ešte veľa čo učiť. Keby som ešte dostal takú šancu, snažil by som sa čím viac vzdelávať, aby bol záskok plnohodnotný a ja som bol stopercentne pripravený, nech eliminujem možné chyby na minimum.
Taktiku na zápas bola vo vašej réžii, alebo ste to riešili aj s koučom Haberom?
- Taktiku sme mali pripravenú vopred, o nej sa bavíme štyri - päť dní v predstihu. Na duel v Stuttgarte sme ju dávali dokopy spolu ako pri každom inom súboji, keď sa radíme. Napokon sa však trochu zmenila, keďže sa nám zrazil na tréningu šéf obrany, tak sme to v príprave mužstva upravili. Ja som stretnutie len odkoučoval. Všetko ostatné bolo už dohodnuté, videá i analýzu sme ešte urobili spoločne.
Veľkou prekážkou pre vašich zverencov bol brankár Bitter. Bolo ťažké nájsť recept na niekdajšieho brankárskeho kolegu?
- ´Jogi´ má svoje meno, vyžaruje určitú auru. My sme však zle vstúpili do zápasu. Jednu sedmičku nám chytil, pri druhej sme trafili do brvna. Spôsobili to rôzne okolnosti i neistota - ide sa na zápas, nehrá sa vôbec, dlhá cesta v deň duelu. Keď sa to dalo dokopy, tak na sebavedomí nám to v úvode nepridalo. V druhom polčase už Bitter nemal až takú úspešnosť, ale, žiaľ, predviedol úspešné zákroky v najnevhodnejších chvíľach pre nás. Vždy, keď sme sa doťahovali... To nám zlomilo krok.
Bol to vo vašom prípade záskok len na tento zápas, alebo ešte budete mať príležitosť viesť družstvo?
- Určite len na tento duel. U nás teraz vo veľkom prepukla korona, aktuálne je nakazených osem hráčov plus tréner. Všetci sme v domácej karanténe. Musím zaklopať, mňa koronavírus zatiaľ obišiel. Každé dva dni nás testujú, v pondelok som mal výsledok tiež negatívny. Naše najbližšie duely nám zrejme odložia. Verím, že šéftréner i chalani sa vrátia zdraví a o tri týždne budeme môcť pokračovať.
Máte už nejaké skúsenosti z klubu i reprezentácie. Vidíte svoju budúcnosť v trénerskej činnosti?
- To určite áno. Dlhodobo tu už trénujem a mám v Lipsku zmluvu ešte na tri roky. Fungujem ako asistent a tréner brankárov pri A-tíme, venujem sa aj mládeži - mladším a starším dorastencom a som aj pri ´béčku´ pôsobiacom v III. lige. Táto práca ma baví a vidím sa v nej. K tomu treba pripočítať reprezentáciu, kde sú tiež traja - štyria brankári, v ktorých vidím potenciál. Nielen ja ich môžem niečo naučiť, ale spolupráca s nimi je obohatením aj pre mňa. Rád by som v tom pokračoval.
Je u vás aj ambícia byť prvým trénerom?
- Vôbec. Bolo to milé a zaujímavé spestrenie, ale nemám záujem. Už som sa nacestoval dosť počas kariéry a predsa len práca šéftrénera je spojená s tým, že sa všetko mení. V Lipsku som veľmi spokojný. Páči sa mi, že môžem pracovať aj s mládežou, čo je pre mňa podstatné.
Po 6 dueloch patrí Lipsku 8. miesto v tabuľke, do akej miery to zodpovedá tohtosezónnym ambíciám?
- Naše ambície sú posunúť sa oproti minulej sezóne minimálne o jednu priečku. V predchádzajúcom ročníku sme skončili na 8. mieste. Túto sezónu sme začali veľmi dobre, z prvých štyroch stretnutí sme získali sedem bodov, pričom sme vyhrali aj na pôde favorizovaného Rhein-Neckar Löwen. Ostatné dva duely sme však nezvládli a narazili sme na tvrdú realitu, že ešte nie sme mužstvo s konštantnou výkonnosťou. Určite sa však chceme posunúť vyššie, teda aspoň na 7. pozíciu, ale radi by sme sa vyšplhali čo najvyššie. Najlepšie tímy sú pre nás ešte ďaleko, ale dlhodobý cieľ a nie časovo definovaný je robiť kroky smerom k účasti v európskych pohároch.
Sledujete počínanie ostatných Slovákov v Nemecku? Čo hovoríte na ich výkony?
- Určite to sledujem. Viem, že Csaba Szücs je šéf obrany v Bergischer HC, v defenzíve dominuje a hrá dobre. Rozprával som sa s ním aj počas prípravy. Má veľa rôznych zranení, ktoré sú príčinou toho, že momentálne nie je v reprezentácii. Potešil ma Dominik Kalafut z Nordhornu, ktorý momentálne nastupuje aj v obrane. Minulý rok to nebolo pravidlo, ale pod novým trénerom dostáva šancu na oboch stranách ihriska, čo je pozitívne aj z pohľadu reprezentácie. Maťo Potisk odohral dobré duely za Eisenach, raz pomohol otočiť vývoj súboja a označili ho za kľúčovú postavu duelu. Péchy to má vo Ferndorfe zatiaľ tažšie, je v novom prostredí. Musí si to preskákať a verím, že sa presadí a bude mať v budúcnosti dobrú minutáž. Chvíľu to potrvá, ale má na to, aby to zvládol.
Teraz ste mali byť na zraze reprezentácie. Čo vravíte na vzniknutú situáciu?
- Pre nás je škoda, že nemôžeme v novembri odohrať zápasy s veľmi kvalitnými súpermi ako Chorvátsko a Španielsko. Vzhľadom k tomu, že v januári 2022 nás čakajú domáce majstrovstvá Európy, potrebujeme nastupovať presne proti takým silným súperom. Je to totiž veľká škola pre hráčov i trénerov, aby sme vedeli ako reagovať. Kým u nás išlo len o prípravu v rámci duelov Euro Cupu, rušia sa aj zápasy kvalifikácie ME. Osobne si myslím, že sa celkovo malo pristúpiť k inému riešeniu. Môže vzniknúť veľký problém, keď sa budú hráči vracať do svojich klubov a budú pribúdať noví nakazení. Musíme počkať, kým sa situácia zlepší a verím, že na ďalšom zraze sa budeme môcť pustiť do plnohodnotnej prípravy.
Ako využijete vzniknutý priestor zrušením sústredenia národného tímu?
- Priznám sa, že striedajú sa vo mne rôzne nálady, ale zase nie je to nič strašné. Zatiaľ mám čo robiť, dopredu pripravujem analýzy, strihám videá. Dúfam, že zostanem negatívny aj pri ďalšom testovaní. V stredu sa dozvieme, či aspoň tí s troma negatívnymi výsledkami budeme môcť niečo robiť a pokračovať v individuálnych tréningoch. Prvú pauzu pre koronavírus som využil na zhodnotenie celej minulej sezóny a prípravu novej. Teraz začneme plánovať, ako zapojiť hráčov do individuálnych tréningov, aby nevypadli z tréningového rytmu.
Autor: slovakhandball.sk, Foto: Klaus Trotter / DHfK Leipzig
