Inšpirovaní mnohými klubmi – zahraničnými i slovenskými – sa aj hádzanári bratislavského ŠKP rozhodli ponúknuť fanúšikom virtuálny zápas.
ČO ARCHÍV DAL...
Z ich bohatej a úspešnej histórie jedného z našich tradičných mužstiev, ktoré hrá v najvyššej súťaži nepretržite od roku 1983, sa núkali viaceré pamätné duely, avšak väčšina z nich sa v archívoch nezachovala. Ani odvetný štvrťfinálový súboj Pohára IHF 1990/91 s vtedy špičkovým francúzskym tímom Venissieux Lyon, ktorý policajti pod vedením trénera Mariána Kukumberga vyhrali na Pasienkoch 20:16 a vďaka vyššiemu počtu strelených gólov na súperovej pôde (20:24) senzačne postúpili do semifinále, a, žiaľ, ani domáci duel s moskovským CSKA v ňom (21:23). Z druhého stretnutia štvorzápasovej finálovej série play-off o titul majstra Československa v ročníku 1988/89 – jediného víťazného (19:17) - s VSŽ Košice zase chýbalo pár záverečných minút... A tak voľba napokon padla na rozhodujúcu semifinálovú bitku s prešovským Tatranom v sezóne 1998/99.
AKO PSÍ ČUMÁK
Bola to jedna z najdramatickejších a najemotívnejších play-off sérií v histórii slovenskej extraligy. Favoritom boli Bratislavčania, ktorí do nej s viacerými reprezentantmi v zostave (Ižo, Olšavský, Daniel Valo, Lužák, Spuchlák, Hlavtúr, Polakovič) vstupovali z 2. miesta a ktorí v dlhodobej časti súťaže tri zo štyroch vzájomných zápasov s Prešovom vyhrali a jeden remizovali. Navyše Tatran mal v tom čase vážne finančné problémy, ich tréner Vincent Lafko pred prvým dielom série netajil, že hráči nemajú vyplatené všetky peniaze, ktoré im patria.
„Tomu zodpovedá aj ich tréningové nasadenie. Sú studení ako psí čumák,“ povzdychla si rozladene jedna z legiend prešovského klubu.
ŠULC HROZIL REZIGNÁCIOU
Lenže štyri roky na medailu čakajúci Tatran, ktorý ako jediný dokázal v sezóne 1998/99 zdolať suverénne Košice – dokonca dvakrát – udrel hneď v prvom zápase v Bratislave. Vyhral 22:20 po predĺžení.
„Doteraz som ani raz nekritizoval výkon rozhodcov, no už mlčať nebudem,“ soptil po záverečnom hvizde dvojice Zbislav Oťapka – Ján Beňo kouč ŠKP František Šulc a pustil sa do prvého z nich. „V tejto sezóne nás poškodil už tretí raz a to nemôže byť náhoda. Na mojich zverencov vyvíjam enormný tlak nielen ja, ale aj vedenie klubu, preto nedovolím, aby na nich tlačili aj arbitri. Ak to bude pokračovať a ak sa na to vedenie zväzu bude, tak ako doteraz, len nečinne prizerať, tak odstúpim z funkcie reprezentačného trénera. Možno tým niekoho aj poteším....“
Avšak vtedajší kouč mužov Slovenska zvozil pod čiernu zem aj svojich hráčov, najmä juniorských reprezentantov Daniela Vala a Mariána Talla. Očakával, že práve oni paľbou z diaľky „rozstrieľajú“ vysokú súperovu obranu so štyrmi hráčmi nad 195 centimetrov (Kravčák, Tumidalský, Pekár, Gruca), no dovedna dali len päť gólov.
„Tým, čo predviedli, dehonestovali svoje mená a torpédovali úsilie celého mužstva,“ skonštatoval Šulc.
Aj na druhý deň mali Prešovčania v malej dnes už zbúranej športovej hale na Jégého ulici domácich „na lopate“. Prvý polčas vyhrali 12:9, avšak v úvode druhého dostali v priebehu ôsmich minút šesť gólov po sebe.
„Príčinou zvratu nebola lepšia hra ŠKP, ale naša horšia. Urobili sme až trinásť technických chýb a súper nás za ne trestal,“ vyjadril sa Vincent Lafko.
STOTISÍC VO VRECKU
Oba domáce zápasy nehral Prešov vo svojej hale na Baštovej ulici, ktorú dal za 6000 korún k dispozícii organizátorom Slovenského pohára v akrobatickom rock and rolle, ale v oveľa väčšej mestskej (dnes Tatran handball aréna), ktorú si na dva dni prenajal za 1200 korún... Bez možnosti jediného tréningu do nej hráči Tatrana zavítali po bezmála šiestich rokoch. Prvý raz od 16. mája 1993, keď v nej v poslednom kole záverečného ročníka federálnej ligy spolu s vyše 3000 fanúšikmi oslávili svoj tretí titul majstra Československa.
„Nebudeme v nej o nič viac doma ako hostia,“ posťažoval si Vincent Lafko, ktorý dva dni – v stredu a vo štvrtok – nemal s kým trénovať. Keďže hráči Tatrana v pondelok a v utorok márne čakali na odmenu 100 000 korún, ktorú mali sľúbenú za jednu výhru v Bratislave, zaťali sa. Prezliekli sa až v piatok, keď oných stotisíc priniesol do šatne vo vrecku svojho saka Lafko osobne...
V PREŠOVE AKO V BRATISLAVE
Prvý duel opäť vyhrali Prešovčania vďaka štvorgólovej šnúre za stavu 12:12 po sérii excelentných zákrokov brankára Ľubomíra Kaminského. Na zápasy viedli 2:1 a mali semifinálový mečbal, ale nevyužili ho. Výborne brániaci hádzanári ŠKP mali zdrvujúci nástup, v 18. minúte bol stav 1:7, a hoci v úvode druhého polčasu tohto veľmi nervózneho duelu – v jeho priebehu len-len že nedošlo k hromadnej bitke – vyrovnali na 9:9, „stíhacia jazda“ ich stála veľmi veľa síl a záver lepšie zvládol ŠKP.
„Moji hráči, majúc civilné zamestnania, sú amatéri, po večeroch trénujú len raz denne. Na jeden zápas sily majú, na dva po sebe nie. Potvrdzuje to aj táto séria, prvé duely vyhrávame, druhé prehrávame,“ povedal na tlačovej konferencii Vincent Lafko.
Tieto jeho slová potvrdil aj František Šulc. Vyzdvihol skvelú atmosféru – po oba dni bolo na tribúnach 2500 divákov – i dramatickosť súbojov, ktoré ale podľa jeho názoru mali sotva priemernú úroveň. „O výsledku druhého z nich rozhodla naša lepšia fyzická pripravenosť,“ dodal.
BEZ ŠTYROCH OPÔR
V stredu 24. marca 1999 o deviatej ráno vyrazil Prešov na cestu k Dunaju bez štyroch kľúčových hráčov. Reprezentačný brankár Ľubomír Kaminský, ktorý dovtedy odchytal všetkých 24 zápasov sezóny, mal podľa oficiálnej správy zvýšenú teplotu, Stanislav Kolpak bolesti v chrbte pre zaseknutý nerv, Jozef Tomáš natiahnutý lýtkový sval a najlepší strelec súťaže Rudolf Szegény trest pre červenú kartu v predchádzajúcom súboji. Po búrlivých udalostiach z predchádzajúcich dní boli aj takí, ktorí zdravotné problémy spochybnili...
„Všetci chlapci sú zdravotne v poriadku, dobre naladení a hladní po víťazstve,“ tvrdil František Šulc.
„Aj citeľne oslabení sa pobijeme o víťazstvo, túžime postúpiť do finále. Ja tomu verím, azda tomu uveria aj hráči,“ burcoval svojich Vincent Lafko.
l l l
Ste zvedaví, kto sa napokon stal finálovým vyzývateľom Košíc (Štochl, Pramuk, Martanovič, Kolesár, Schmiedt, Antl, Valent, Tabačko...), ktoré v druhom semifinále sfúkli Topoľčany 3:0 na zápasy?
Kúpte si na www.vypredajmestadion.sk/skp-bratislava vstupenku – buď štandardnú za 5 eur alebo VIP za 20 eur (k obom dostanete unikátny prístupový kód a sumár zo zápasu v digitálnej forme, k drahšej aj špeciálne tričko s podtlačou k virtuálnemu zápasu) – a na https://hadzana.skpbratislava.sk/ v sobotu 9. mája o 18.00 h sledujte rozhodujúcu bitku. Pozor, predaj vstupeniek sa skončí 24 hodín pred prenosom. Peniaze z neho budú určené na činnosť mládežníckych družstiev ŠKP.
V stredu 24. marca 1999 bolo na tribúnach zaplnenej haly na Jégého ulici 800 fanúšikov.
Koľkí si sadnú v sobotu podvečer pred svoje počítače?
