Simona Szarková chýbala na jeseň slovenskej reprezentácii v úvode kvalifikácie o postup na ME 2020. Po dlhodobom zranení kolena však už bola jedna z najlepších slovenských hádzanárok súčasnosti odhodlaná pomôcť národnému tímu žien v zostávajúcich kvalifikačných súbojoch. Tvrdú prácu počas rehabilitácie i v príprave na tréningoch, ktorú podstúpila na ceste späť na palubovky, však hráčka maďarského Mosonmagyaróváru teraz nemôže zúročiť v zápasoch. Aké boli jej prvé zápasy po nútenej pauze a ako zvláda súčasnú situáciu zapríčinenú koronavírusom, porozprávala 28-ročná spojka v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Ako sa vám vydaril návrat na palubovky po dlhodobom zranení? Išlo to podľa vašich predstáv?
Takýto ´návrat´ som absolvovala druhýkrát. Musím povedať, že to bolo asi o 70 percent jednoduchšie, ako pri prvom zranením kolena. Aj keď to bola odrazová noha, mala som veľmi kvalitnú rehabilitáciu a celkovo prípravu, čo sa patrične odzrkadlilo. Už asi po mesiaci plnej tréningovej záťaže som na zranenie takmer vôbec nemyslela.
Stihli ste osem ligových duelov, v ktorých ste dosiahli 13 gólov. Dostávali ste dostatok priestoru, aby ste sa dostali do formy?
Keby som stihla odohrať osem ligových stretnutí, bola by som len rada. V prvých zápasoch som bola viac-menej iba na lavičke a ešte som nebola stopercentne pripravená na hru, ale mala som šťastie, že som mohla byť s tímom aspoň na lavičke a začleniť sa zase do kolektívu. Môžem povedať, že až v štyroch posledných dueloch som okúsila zápasové tempo a odohrala väčšiu časť stretnutí. Musím povedať, že sa mi hralo dobre a na ihrisku som sa cítila taktiež veľmi dobre. Škoda, že som nestihla viac. Keď som už bola stopercentne pripravená a aj v tréningovom tempe, tak som dostala dostatok priestoru. V dvoch - troch zápasoch som hrala aj 50 minút a bola som vďačná trénerovi, že mi prejavil takú dôveru.
Keďže ste pauzovali prvú polovicu sezóny, zrejme vás - odhliadnuc od zdravotných rizík spojených so šírením koronavírusu - nepotešilo, že nemôžete teraz naberať zápasovú prax... Cítite ešte deficit stretnutí na svojom konte?
Toto je asi zbytočná otázka. Samozrejme, že cítim, keďže som odohrala možno mesiac a pol v normálnej záťaži. Pre zranenie som vynechala prakticky takmer celú sezónu a ani som nemala letnú prípravu so zápasovou praxou.
V Maďarsku podobne ako na Slovensku predčasne ukončili sezónu. Čakali ste tento verdikt a ako ho vnímate vy osobne?
Určite ma to mrzí, keďže som veľa tento rok nehrala a tvrdo som pracovala, aby som sa mohla vrátiť v čo najlepšej forme. Čakala som však, že ju ukončia, aj keď som stále dúfala, aby sa to nejakým spôsobom dohralo. Vzhľadom na herný a tréningový výpadok by to však bolo priveľmi riskantné. Pokiaľ ide o koronavírus, tak zdravie nás a našich blízkych je, samozrejme, dôležitejšie než šport. Dosť ma zaskočilo rozhodnutie v rumunskej lige, kde majú - ak sa nemýlim - počas 22 dní odohrať 10 duelov. Bude si to vyžadovať asi veľa opatrení a financií.
Aj v týchto súčasných obmedzených podmienkach pracujete na tom, aby ste sa v rámci možností udržiavali v kondícii? Musíte sa nútiť, či máte po tej pauze so zranením dostatok chute na tréning?
Samozrejme, máme tréningový plán z klubu a športtestery, ktorými nám kontrolujú tréningy. Popravde, trénujem sama veľa, ale častokrát sa musím aj nútiť. Nie vždy je nálada na fyzickú aktivitu. Keď však prídete na tréning a ste v kolektíve, ľahšie zabudnete nato, že ste unavení alebo sa vám nechce. Človeka to viac motivuje. Chuť na tréning po rehabilitácii nemám vôbec, bolo to veľmi náročné. Mávala som aj tri tréningy za deň a momentálne to neviem zúročiť tak, ako som chcela. Napriek tomu sa snažím zlepšovať, je nato teraz predsa čas.
Mosonmagyaróvári máte za sebou druhú, hoci tiež nekompletnú sezónu. Aké sú vaše zámery do najbližšej budúcnosti?
Mám podpísanú zmluvu aj na ďalší rok, ale uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Predpokladám že niektoré kluby budú vo finančnej kríze ako celkovo šport, takže to nechávam ešte trochu otvorené.
Vaše meno figurovalo v nominácii na marcový kvalifikačný dvojzápas so Švajčiarskom, ktorý sa zrušil. Čo ste vraveli na návrh EHF dohrať kvalifikáciu ME 2020 v júni na jednom mieste?
Ja osobne veľmi turnajový spôsob nepreferujem. Teraz však už vieme, že sa to dohrávať nebude. Je to veľká škoda. Tešila som sa na návrat do reprezentácie a mrzí ma, že týmto pádom už ani nemôžeme zabojovať o postup.
