V polovici nadstavbovej časti – v čase, keď bol ročník 2019/20 najvyššej súťaže hádzanárov koncom marca predčasne ukončený a všetky jeho dovtedajšie výsledky anulované – viedol Lukáš Péchy so 147 gólmi tabuľku najlepších strelcov súťaže s 12-gólovým náskokom pred Novozámčanom Tomášom Tschurom. Dvadsaťtriročný ľavý krídelník hlohoveckej Sporty s dovtedajším priemerom 7 gólov na zápas mal reálnu šancu na zisk koruny kráľa extraligových strelcov a zaradiť sa tak do spoločnosti takých kanonierov, akými boli či ešte stále sú Peter Žgančík, Rudolf Szegény, Martin Justus, Martin Farkašovský, Vlastimil Fuňak, Patrik Hruščák, František Zaťko, Oliver Rábek, Radoslav Antl, Tomáš Straňovský...
„Je síce možné, že honor najlepšieho strelca súťaže by mi mohol pomôcť v ďalšej kariére, ale ak mám byť úprimný, poradie kanonierov som príliš nesledoval,“ vraví odchovanec trnavskej hádzanej, ktorý prišiel do neďalekého Hlohovca ako 15-ročný. „Zato extraligovú tabuľku áno a dosť ma mrzelo, že sme v nej s pribúdajúcimi zápasmi strácali dych.“
Mladučký tím Sporty pod vedením nového trénera Michala Lukačína vstúpil do sezóny len zriedka vídanou sériou troch remíz (v Šali 23:23, doma s Košicami 26:26, v Topoľčanoch 24:24), prvý raz prehral až v 6. kole na pôde majstrovského Prešova (26:31) a takmer počas celej 18-kolovej základnej časti sa držal v prvej štvorke. Zdalo sa, že bývalý päťnásobný vicemajster Slovenska má reálnu šancu postúpiť po štyroch rokoch opäť do semifinále play-off, ale...
„...z prvých piatich duelov nadstavbovej časti sme získali len jeden bod, doma s Novými Zámkami, nad ktorými sme v prvom polčase viedli už o päť gólov. A keď sme o dva týždne neskôr podľahli v našej hale v kľúčovom súboji Šali, bolo viac-menej rozhodnuté. V čase ukončenia súťaže sme boli až šiesti tri body za štvrtou Šaľou i piatymi Novými Zámkami a túto stratu by sme v piatich zostávajúcich kolách len ťažko zlikvidovali. Tobôž, keď s oboma súpermi v boji o 4. miesto by sme sa stretli na ich pôde. Neviem si vysvetliť, prečo sme v novom roku nedokázali nadviazať na dobré výkony i výsledky z toho starého, v čom bol dôvod herného útlmu, v ktorom sme sa ocitli, čo sa s nami stalo. Bol som z toho sklamaný.“
Anulovaním uplynulej sezóny prišiel Lukáš Péchy aj o pozoruhodný výkon, ktorým sa zapísal do dejín našej najvyššej súťaže. Koncom novembra nastrieľal v domácom zápase 12. kola proti Topoľčanom (34:25) až 16 gólov a zaradil sa tak na 2. miesto historického rebríčka hneď za Vlastimila Fuňaka, ktorý v stretnutí Prešov – ŠKP Sečovce (51:21) v sezóne 2006/07 dal 17 gólov domáceho Tatrana.
Lukáš Péchy má zmluvu s Hlohovcom do leta a netají, že by po ôsmich rokoch rád zmenil prostredie a skúsil čosi iné, najradšej v zahraničí.
„Od polovice marca, kedy bola súťaž najskôr prerušená, sa o nás zaujíma len tréner Michal Lukačín a vedúci mužstva Marek Voltmann. Myslím si, že ak by sme aj pomreli, vedenie klubu by si to nevšimlo... Nejaké ponuky som už dostal, najkonkrétnejšiu z maďarského prvoligového Egeru od riaditeľa tamojšieho klubu Petra Szabóa, bývalého slovenského reprezentanta. Žiaľ, pandémia koronavírusu rokovania utlmila. Verím, že po nej ešte nejaké prídu, azda aj zaujímavejšie, ako bola tá z Egeru.“
Lukáš Péchy, ktorý sa v týchto dňoch individuálne pripravuje s osobným kondičným trénerom a zároveň finišuje s bakalárskym štúdiom marketingu na trnavskej Univerzite Cyrila a Metoda, debutoval v decembri v reprezentačnom drese. Tréner Peter Kukučka mu dal príležitosť v dvoch prípravných zápasoch s Českom – v Považskej Bystrici (24:21) a v Zubří (20:23) – v ktorých strelil sedem gólov. Pripúšťa, že aj preňho sú najbližšie majstrovstvá Európy, ktoré sa uskutočnia v januári 2022 na Slovensku a v Maďarsku, veľkou motiváciou.
„Som si dobre vedomý, že na mojom poste máme na čele so skúseným Martinom Straňovským lepších hráčov ako som ja. Napriek tomu zabojujem o moju šancu. Aj keď to napokon nevyjde, aspoň si budem môcť povedať, že som pre to urobil maximum,“ dodáva Lukáš Péchy, ktorý sa mohol stať najmladším extraligovým strelcom za posledných desať rokov.
