Dostal šancu a využil ju. Talentovaný Jakub Prokop sa v mužskej reprezentácii ocitol prvýkrát ešte za pôsobenia kouča Heineho Ernsta Jensena, ale jeho nástupca Peter Kukučka pri svojej premiére na lavičke národného tímu SR sa ho nebál vlani v júni postaviť do základnej zostavy v kvalifikačnom dueli proti Maďarsku. Vtedy 20-ročný mladík svojím výkonom zaujal a odvtedy patrí už pravidelne do reprezentačného kádra. Bývalý hráč ŠKP Bratislava bol v aktuálnej sezóne oporou HKM Šaľa, ale v budúcnosti by si rád vyskúšal pôsobenie v zahraničí. O čom ešte sníva, prezradil v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Ako ste prijali informáciu o predčasnom zrušení hádzanárskej sezóny na Slovensku?
V prvom rade som ju absolútne rešpektoval. Ako postupne aj iné športové zväzy rušili sezóny, bol som si takmer istý, že vzhľadom na aktuálnu situáciu to takto dopadne aj s hádzanou u nás, keďže riešenie pandémie bolo v nedohľadne. V tejto veci som bol skôr pesimista. Zdravie nás všetkých je však na prvom mieste, a to si myslím, že bolo rozhodujúce.
Vy ste vlani v lete prestúpili do HKM Šaľa, ako hodnotíte pôsobenie v novom klube?
Hodnotenie pôsobenia je v momentálnej situácii celkom zložité. Náš omladený tím Šale s dvoma-troma staršími skúsenejšími hráčmi potreboval väčší čas na zohratie sa. Zo začiatku sezóny sme sa veľmi trápili najmä s hernou disciplínou, ktorá vyplývala podľa mňa z nedostatočných herných skúseností a prehrávali sme zápasy, ktoré by sa mali vyhrávať. Počas sezóny sa to však zlepšovalo. Postupne sme plnili ciele, ktoré sme si dávali. Našou ďalšou métou bola nadstavbová časť, v čase zrušenia sezóny sme sa nachádzali na štvrtom mieste a mali sme veľmi dobre vyhliadky na postup do bojov o medaily.
Patrili ste medzi najlepších strelcov Slovnaft handball extraligy (podľa webu slovakhandball 5. miesto so 79 gólmi, pozn.), boli ste spokojný so svojimi výkonmi?
V úvode sezóny ani nie. Prestup, aj keď v rámci slovenskej extraligy, bol ťažší, než som si myslel a ako som si chcel pripustiť. Zvyknúť si na nových spoluhráčov, podmienky, skoro každodenné cestovanie do Bratislavy za štúdiom bolo pre mňa niečo nové a dlhší čas mi trvalo, než som sa na všetko adaptoval. Som rutinérsky typ a menenie časov školských hodín či občas aj tréningov mi absolútne nesedelo. A to sa, samozrejme, prenášalo aj na ihrisko. Postupom času sa to však zlepšovalo a ja som sa zase začínal cítiť komfortne. V posledným zápasoch som sa konečne cítil takpovediac vo svojej koži. Samozrejme, o to viac ma táto situácia mrzí.
Situácia ohľadom koronavírusu priniesla veľa neistoty aj ohľadom budúcnosti. Ako to vyzerá vo vašom prípade?
Úprimne povedané, rád by som nasledujúcu sezónu nakukol do zahraničia. Mal som aj nejaké možnosti, ktoré mi však zmarila momentálna situácia vo svete. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať a aké budú možnosti. Zvažujem však aj zotrvanie na Slovensku, aby som si mohol dokončiť magisterský stupeň štúdia, keďže teraz končím len bakalársky.
Ako zvládate dlhú pauzu od hádzanej?
Túto nechcenú pauzu sa snažím využívať čo najefektívnejšie. Za posledných štrnásť rokov čo hrávam hádzanú, som ešte asi ani raz netrávil toľko času s rodinou. Ďalej potrebujem písať bakalársku prácu a neskôr ju aj obhájiť, takže väčšina energie ide týmito dvomi smermi. Samozrejme, aj sa udržujem v kondícii, takže chodím behať, cvičiť a bicyklovať. Dúfam však, že sa všetko čoskoro zase vráti do normálu a my budeme môcť zase behať po palubovkách.
Od vlaňajška ste už členom kádra mužskej reprezentácie SR. Ako ste sa v nej udomácnili?
V reprezentácii sa cítim dobre. Som veľmi rád za každú jednu pozvánku a za každú jednu možnosť reprezentovať. Vždy to bol sen každého jedného športovca dostať sa do národného tímu. Navyše, ja sa v reprezentácii stretávam s legendami slovenskej hádzanej, či už v hráčskom kádri alebo v realizačnom tíme. Nie je to tak dávno, keď som sa z tribúny pozeral a fotil sa s hráčmi, s ktorými teraz trénujem a hrávam v reprezentácii.
Pomohli vám výkony v národnom tíme a potom aj v ligových dueloch?
Áno, určite pomohli. Predovšetkým z hľadiska herných skúseností, ktoré v našej lige určite nikde nenadobudnem. Hrať s tímami, ktoré pravidelne štartujú na vrcholných svetových podujatiach je niečo fantastické. Takéto duely nastavujú to pravé zrkadlo.
Na čo sa v jej drese najviac tešíte?
Osobne sa teším na každý jeden zraz a zápas, na ktorý sa ocitnem v kádri a dostanem dôveru reprezentačných trénerov. Skromný cieľ a sen je, samozrejme, nominácia na domáce majstrovstvá Európy.
