Svojimi skúsenosťami i gólmi pomáhal nováčikovi Košice Crows v premiérovej extraligovej sezóne. V jej polovici však opustil najvyššiu slovenskú súťaž, ktorú vymenil za maďarskú. Patrik Hruščák sa od februára stal spoluhráčom svojho krajana Martina Mazáka s cieľom pomôcť Budakalászu pomôcť udržať prvoligovú príslušnosť. Hruščák stihol odohrať za svoj nový tím 5 zápasov, v ktorých dosiahol dovedna 24 gólov. Najviac mu strelecky vyšiel posledný doma proti Egeru (24:25), v ktorom skóroval desaťkrát. Potom prišla nečakaná pauza pre koronavírus, a tak je 31-ročný ľavoruký strelec už vyše mesiac nútene doma.
Ako ste strávili veľkonočné sviatky?
Sviatky sme strávili doma. Hneď ráno som synovi Paťkovi ukázal na manželke, ako má decentne pooblievať a vyšibať ženy. Potom sme sa presunuli v rámci dediny na chvíľu k mojim rodičom, kde Paťko pooblieval moju mamu i sestru, za čo sa mu ušla výslužka. Potom sme si doma uvarili guláš a trochu posedeli. Mali sme aj domáce klobásky, ktoré sme robili s otcom už pred dvoma týždňami, ale aj ďalšie tradičné jedlá ako hrudka, varená šunka a koláče.
Stihli ste si nejakým spôsobom aj zašportovať?
Športujeme viac-menej každý deň, či už volejbal alebo basketbal. Máme doma k dispozícii aj posilňovňu. Takže na nedostatok športových aktivít sa nemôžeme sťažovať. Navyše, veľa roboty je aj okolo domu, napríklad kopanie bazéna. Keď sme už nemali čo, tak sme išli pomáhať kopať aj susedovi...
V polovici sezóny ste zmenili klub a zamierili ste do Budakalászu. Ste spokojný s týmto rozhodnutím?
Môj prestup do Budakalászu bol už viac-menej nečakaný, lebo predtým som ponuku tohto klubu párkrát odmietol, rovnako aj iné ponuky. Napokon som tam šiel. Mrzia ma len tie dve tesné jednogólové prehry, ktoré nás stáli body a tým pádom aj lepšie umiestnenie v tabuľke. Žreb nám však umožňoval bojovať o zotrvanie v lige až do konca. Žiaľ, prišiel predčasný koniec sezóny pre koronavírus.
Oblečiete si ešte niekedy dres Budakalászu, ktorému v tabuľke patrila predposledná 13. priečka?
Ešte predtým, ako prišlo prerušenie ročníka, predstavitelia klubu sondovali, či si viem predstaviť pokračovanie pôsobenia aj v ďalšej sezóne. Práve tento týždeň však prišlo k ukončeniu sezóny, a tak to zatiaľ nechávame tak. Sám som veľmi zvedavý, akým smerom to všetko pôjde. Nielen v hádzanej, ale aj v športe celkovo po tejto karanténe.
Vy ste v Maďarsku už pôsobili. Zmenila sa podľa vás za uplynulé desaťročie tamojšia najvyššia súťaž odvtedy, čo ste hrávali za Kecskemét?
Hádzaná sa tu ani veľmi nezmenila, skôr len ja som dospel.... (smiech). V lige pôsobí veľa cudzincov, najmä Balkáncov. Príliš si to už ani nepamätám, keďže odvtedy prešlo desať rokov.
Aké máte ešte ambície so slovenskou reprezentáciou?
Uvidíme, dokedy potrvá súčasný stav a čo bude s nasledujúcou sezónou. Samozrejme, najradšej by som sa predstavil v košickej Steel Aréne na domácich majstrovstvách Európy v roku 2022. Určite sa budem snažiť dostať do nominácie. Mám záujem reprezentovať a teším sa na to.
