Marek Kováčech je ľavoruký univerzál, ktorého služby od nástupu do funkcie hlavného kouča reprezentácie Slovenska využíva Peter Kukučka. Tridsaťjedenročný Slovák si v uplynulej sezóne vyskúšal pôsobenie v nemeckom tíme 1. VfL Potsdam (Postupim, pozn.), ale po roku sa vlani v lete vrátil do rakúskeho Leobenu, kde predtým strávil v družstve Union JURI tri ročníky. Rodák z Bánoviec na Bebravou, ktorý v minulosti hrával aj Maďarsku (König-Trade Balmazújvárosi KK, Mezökövesdi KC) a na Slovensku pôsobil v Topoľčanoch, túži okúsiť atmosféru vrcholného podujatia v drese Slovenska. Viac prezradil v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Pred touto sezónou ste sa vrátili z Nemecka do Rakúska, kde si opäť obliekate dres Leobenu. Prečo vaše kroky viedli späť do klubu, v ktorom ste už pôsobili?
Tých dôvodov bolo určite viac, ale predovšetkým kvôli rodine. V Leobene som sa cítil lepšie a, samozrejme, mi chýbal môj kamarát Rastík Hirner.
Ako hodnotíte tento krok spätne? Naplnili sa vaše očakávania v známom prostredí?
Myslím si, že to bol správny krok. Cítim sa tu dobre, sme dobrá partia a bolo aj o čo hrať, keďže sme sa chceli pobiť o postup do najvyššej súťaže. Tento cieľ sme si splnili tým, že sme postúpili do play-off. Škoda, že nám koronavírus prerušil sezónu.
Zotrváte v Leobene aj ďalej?
Platnosť zmluvy mi končí v máji. Sedel som už s predstaviteľmi klubu a rokujeme o mojej ďalšej budúcnosti.
Ako to vyzerá v Rakúsku so súťažami, sú už zrušené ako na Slovensku?
Približne pred týždňom sme sa dozvedeli, že liga sa ruší. Teraz čakáme, aký bude ďalší postup, pokiaľ ide o tréningový proces.
Patríte do kádra reprezentácie SR. Tréner Kukučka vás môže využiť na poste pravého krídla i spojky. Kde sa cítite istejšie?
V podstate mi je jedno, na akom poste nastupujem. V klube viac hrávam na pozícii spojky, ale počas kariéry som hrával oba posty.
Ako vnímate konkurenčný boj a vychádzate s vašimi ľavorukými konkurentmi v boji o miesto v národnom tíme SR?
Konkurencia ma motivuje. S chalanmi sa poznám dlho a medzi sebou máme dobré vzťahy.
Keby ste sa ocitli v konečnej nominácii na domáce ME 2022, čo by to pre znamenalo pre vašu hádzanársku kariéru?
Bola by to pre mňa veľká česť a splnený sen zahrať si na domácom európskom šampionáte. Vzhľadom na môj vek je to jedna z posledných šancí predstaviť sa na nejakom väčšom a významnom podujatí. Určite zabojujem o to, aby som sa ocitol v záverečnej nominácii.
Venujete sa tréningu aj počas veľkonočných sviatkov?
Trénovať sa musí, inak by kilá išli hore. Makáme spolu s Ľubomírom Jadroňom, bývalým spoluhráčom z Topoľčian (v minulosti krátko pôsobil aj v Šali, pozn.), ktorého som si zobral ako ´parťáka´ do karantény, keďže je hráčom neďalekého Trofaiachu, vzdialeného 15 km od Leobenu.
Už ste sa adaptovali na obmedzené podmienky prípravy počas koronavírusu?
Nakoľko máme obmedzené možnosti, tak vonku sa zdržiavame minimálne. Venujem sa rodinke, predovšetkým malej dcérke Adel. Občas vybehneme na prechádzku so psom Jimmym.
Máte pre fanúšikov hádzanej na Slovensku nejaký odkaz?
Všetkým by som chcel popriať pekne sviatky, najmä veľa zdravia a trpezlivosti. Dúfam, že sa čoskoro vidíme na hádzanárskych palubovkách.
