NA ZAČIATKU NEISTOTA AJ VEĽKÝ TLAK, NA ZÁVER SPLNENÝ SEN. PETER KOSTKA SA VRACIA K PÔSOBENIU V MICHALOVCIACH, ZA KTORÉ JE VĎAČNÝ. PRED ODCHODOM ZO SLOVENSKA SI VYSKÚŠAL TIEŽ KOMENTOVANIE V TELEVÍZII

„Iuventa mi zostane hlboko v srdci. Boli to tri sezóny plné silných emócií a krásnych zážitkov. Spoznal som množstvo skvelých, skromných a zanietených ľudí. Michalovce sú hádzanárske mesto. Podmienky na prácu sú fantastické. Počas troch rokov sme precestovali celú Európu, no tak úžasné zázemie aké je v Michalovciach k dispozícii, som nevidel,“ začal rozhovor úprimne - presne tak, ako ho všetci poznáme. „Iuventa je silná značka. Ľudia v klube sú naučení pracovať s maximálnymi ambíciami. Mnohé automatizmy, typické pre profesionálne kluby, sú v Iuvente úplnou samozrejmosťou. Od technického zabezpečenia cez cestovanie na zápasy až po perfektnú starostlivosť o hráčky. Pochopiteľne, tomu zodpovedá aj tlak verejnosti a vedenia klubu, aby boli výsledky Vašej práce viditeľné nielen na tabuľkovom postavení, ale najmä na predvedenej hre. Získal som množstvo skúseností. Ako tréner i ako človek. Mohol som pracovať s ambicióznymi hráčkami, ktoré nebolo potrebné tlačiť do náročných tréningov,“ pokračuje Peter Kostka, ktorý okrem hráčov vyzdvihol aj svojich najbližších spolupracovníkov – členov realizačného tímu. „Každý rok som mal vedľa seba silný realizačný tím. Prvé dva roky sme vytvorili perfektný trénerský trojuholník s Borisom Aspridisom a Honzom Novákom, v tej záverečnej sme po letných peripetiách našli nádherný ľudsko-odborný súzvuk s Frederikom Fecákom, Oľgou Perederiy a Teom Paulom. Špeciálne poďakovanie patrí Stankovi Bérešovi, ktorý okolo tímu dva roky lietal ako včelička. Bez týchto fantastických ľudí by sa titul do Michaloviec nevrátil," myslí si Peter Kostka.                                                                                                                                                                                                                                                                                           

„Čo ma však teší najviac - podarilo sa mi nielen nadviazať na tréningovú kultúru, nastavenú duom Beňadik - Aspridis, ale ju dokonca posunúť k ešte väčšiemu profesionalizmu. Absolvovať 9 tréningov v týždni, mať množstvo video-meetingov, práca s dotazníkmi vnímania únavy a intenzity zaťaženia, silové tréningy v deň zápasu či dobiehavanie záťaže po zápasoch, ….. povedzme si otvorene - to nie je pre každú hráčku. Obzvlášť na Slovensku. Nám sa však podarilo z tohto systému vytvoriť rutinu a to bol hlavný dôvod, že sme popri extrémne náročnom cestovaní dokázali hrať náročné zápasy nielen na domácej pôde, ale súčasne aj v Európe - a to tri roky po sebe! Len pre porovnanie - IUVENTA pod mojim vedením odohrala o 32 zápasov viac ako hlavný súper DAC Dunajská Streda,“ odkrýva veci zo zákulisia klubu dnes už bývalý tréner Michalovčaniek Peter Kostka.                                                                                                                                                                                                                                                                 

Každá sezóna bola iná a plná výziev. „Prvý rok bol v Michalovciach najťažší. Nový tréner, prestavba tímu, množstvo odchodov kľúčových hráčok. Slabé výsledky v úvode sezóny, radikálny rez do hráčskeho kádra už v októbri (koniec kontraktov Gheorghe, Humel, zranená Paizinho). Neistota a veľký tlak,“ vracia sa v spomienkach k úvodným mesiacom na Zemplíne.

„My sme sa však vnútorne zomkli a práve tu sme položili základ pre budúce úspešné sezóny. Vytvoril sa silný morálny duch tímu - dievčatá ako Ira Kompaniiets, Oli Klučková, Maťa Popovcová, Ali Dvorščáková, Ira Yablonska či Kaja Soskyda mi uverili a neskutočne za mnou stáli. Plus a to bolo kľúčové - Paťa Wollingerová. Už odpísanej hráčke som vrátil pozíciu, ktorá jej patrila a stala sa kapitánkou a lídrom. Vodcom svorky. Ona bola moje druhé ja v tíme. Tak ako ona nikdy nezabudla na môj úprimný prístup na začiatku našej spoločnej cesty, tak ja nikdy nezabudnem, čo pre môj tím vždy dokázala urobiť - vyhrať aj prehratý zápas a byť úžasnou oporou.“

„Sezónu sa nám podarilo zachrániť a čo bolo najdôležitejšie - vrátili sme ľudí na tribúny Chemkostav Arény. Nehrali sme vždy okulahodiacu hádzanú, ale vždy sme bojovali a bili sa za naše mesto a náš klub. Napokon z toho bolo nádherné víťazstvo nad Dunajskou Stredli vo finále Slovenského pohára, semifinále EHF CUP, kedy sme takmer dokonali zázračný obrat proti Antalyi, keď chýbal jediný gólik. Ten nešťastný 7-metrový hod po uplynutí riadneho hracieho času nás mátal ešte veľmi dlho. No v danej situácii uhrať semifinále bol obrovský úspech. V play-off sme vyradili vo fantastickej sérii Šaľu, hoci sme prehrali prvý zápas a stratili Krivokapic aj Dvorščákovú. My sme sa však zomkli a predovšetkým tretí zápas v Šali, ktorý sme vyhrali o jediný gól, bol víťazstvom vnútorného ducha tohto tímu. Vo finále nás každý odpisoval. Prvý zápas sme síce vysoko prehrali, no doma v nezabudnuteľnom zápase sme porazili Dunajskú Stredu až na strely zo značky 7 metrov. V rozhodujúcom zápase sme dlho viedli a nádherne bojovali, no nakoniec chýbali dva góliky. Morálne sme sa však cítili ako víťazi. Už vtedy sme všetkým ukázali čo nás bude charakterizovať ďalšie sezóny,“ doplnil k prvej sezóne tréner, ktorému asi nikto nepovie inak ako KOSŤO a o druhej sezóne v Iuvente hovorí ako bezpochyby najúspešnejšej. „Už v marci sme mali detailne pripravenú letnú prípravu a priniesli do tímu ďalšie nové prvky. Nielenže zostalo jadro tímu pokope, návratom Mery Rebičovej a Niky Habánkovej sa extrémne zvýšila kvalita kádra. Navyše sme získali výnimočný talent Dorotu Bačenkovú, šikovné ľaváčky Emily Kowalik a Aline Bieger i emocionálny hurikán Niksi Pejovic. Tím bol silný, skúsený a čo bolo najdôležitejšie - pracoval ako švajčiarske hodinky. Ako hráčky tak aj trénerský štáb,“ a tak sa výsledky museli dostaviť. „Víťazstvo v Slovenskom pohári, zisk titulu v MOL lige v najkratšom možnom čase v celej histórii po 21 zápasovej sérii bez prehry a úžasná cesta až do nezabudnuteľného finále pohára EHF. Žiaľ, posledný zápas sezóny nám v Dunajskej Strede ušiel. Chýbali dva góly k zisku titulu. Dobehla nás únava, nešťastné presúvanie zápasu kvôli atentátu na premiéra Fica a najmä sme zaplatili daň za nádherné finále proti španielskemu Elche.“                                                                                                                                                                                                                                                                                                

Tretia sezóna sa začala menšou katastrofou, ale skončila sa najlepšie, ako mohla. „Bolo to ako na hojdačke. Tri týždne pred začiatkom prípravy sme prišli o športovú riaditeľku Helenku Aspridu a moju pravú ruku Borisa Aspridisa. Navyše nás opustil aj Honzo Novák. K tomu katastrofálne letné prestupy. To nás, žiaľ, dobiehalo celú sezónu. A hlavne to celú sezónu negatívne poznačilo. Napriek všetkým okolnostiam a slabším výkonom sme sa pozviechali a našli stratenú tvár. Prišli však nečakané odchody kľúčových hráčok. Popovcová sa vážne zranila a Mery Rebičová otehotnela. To nás veľmi negatívne poznačilo. Také hráčky v priebehu sezóny nedokážete adekvátne nahradiť. Napriek tomu sme tretí rok po sebe hrali minimálne semifinále EHF CUP, čo bol obrovský úspech. Vrcholom bola nadstavba o titul. Tím sa úžasne zomkol. Ešte stále mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. Dievčatá boli úžasné. Realizačný tím pracoval fantasticky a detailne. Všetci sme ťahali spolu a oduševnene. Obrovské absolutórium si zaslúži Oľga Perederiy. Po štyroch rokoch sa vrátila na palubovku. Z ligy majstrov naspäť do MOL ligy s tak zničenými kolenami - napriek tomu sa totálne rozdala a dnes to už povedať môžem - ona bola ten rozdiel a kľúčový žolík. Patrí jej môj veľký obdiv a rešpekt,“ vyjadruje opäť veľký rešpekt ďalšej svojej zverenkyni tréner Kostka. 

„Návrat titulu bol môj sen, moja každodenná túžba, ktorá ma poháňala vpred. Záver domáceho zápasu s Dunajskou Stredou bol nádhernou čerešničkou na torte s oscarovou herečkou v hlavnej úlohe - Paťa sa krásne rozlúčila a akoby symbolicky spustila aj v mojom vnútri myšlienky na odchod a ďalší posun v trénerskej kariére,“ priznáva s odstupom času tréner Kostka, ktorý bol aj súčasťou finálovej série mužskej NHE ako spolukomentátor priamych prenosov Slovenskej televízie a už vtedy vedel, že zo Slovenska odchádza. „Komentovanie finálového duelu bol super zážitok. Ale popravde, neviem či by som išiel znova. Dostal som niekoľko negatívnych správ od prešovských fans ako som zaujato fandil Považskej Bystrici a súčasne mi napísalo pár ľudí z Považskej Bystrice, že som samozrejme ako tréner Iuventy dával najavo, že držím palce Prešovu. Proste typické Slovensko. V tom čase som už vedel, že odchádzam. A vedelo o tom aj vedenie klubu MŠK Iuventa Michalovce.“

Novým pôsobiskom Petra Kostku bude účastník najvyššej poľskej ligy – MKS URBIS Gniezno, ktorého si podrobne naštudoval v rámci prípravy na vzájomný zápas Európskeho pohára. Vo februári sa stretli vo štvrťfinále. Oba zápasy vyhrala Iuventa – domáci 15, odvetu o 4 góly. „Do Gniezna prichádzam s maximálnou pokorou, no súčasne so silnou vierou vo vlastné schopnosti. V Poľsku sa mi podarilo získať si dobré meno. V priebehu troch rokov sme s Iuventou vyradili nielen Gniezno, ale aj Kobierzyce a Jaroslaw. O poľskej lige mám výborný prehľad. Dlhodobo sme spolupracovali a pravidelne hrávali so špičkou ligy - Lublin, Kobierzyce, Piotrkow i Gniezno do tejto kategórie bezpochyby patria. Avšak od samého začiatku prízvukujem, že nejdem a nechcem robiť revolučné zmeny. Môj nový klub sa každým rokom zlepšuje, nielen kvalitou kádra, ale celkovou infraštruktúrou a nárastom profesionalizmu na každej úrovni vedenia. Mojim cieľom je nadviazať na prácu svojho predchodcu a postupne implementovať niekoľko noviniek, ktorým verím a najmä o ktorých som presvedčený, že budú fungovať aj na novom pôsobisku. Nechcem novú Iuventu! To sa ani nedá. Bolo by osudnou chybou, ak by som takto premýšľal. Pretože čo vám prinesie úspech na jednom mieste, neznamená automaticky úspech aj v ďalšom klube. Základom je tvrdá práca a minimálne každý jeden deň (smiech). Všetko ostatné sú iba prázdne reči. V tomto nebudem iný. Ako som prísny a tvrdý na seba, tak rovnako striktný budem aj na svoje okolie - na hráčky i svoj realizačný tím. Úspech si nikto nikdy na zadku nevysedel.“  

V Poľsku podpísal dvojročnú zmluvu a teší sa na nových kolegov. „Realizačný tím Gniezna prechádza obmenou. Kompletne sa zmenil tím silovo - kondičných trénerov, keďže v tejto oblasti neboli hráčky pripravené na úroveň poľskej špičky a boli často zranené. Tréner brankárok Marek Bartosik ako aj asistent trénera Roman Solarek ostávajú. Poznáme sa dlhšie, myslím, že spolupráca bude bezproblémová. Ostáva aj fyzioterapeut. Podstatné je, že prezident klubu si uvedomuje, že cesta k úspechu vedie cez nevyhnutnosť disponovať silným tímom ľudí, v ktorom každý presne vie aká je jeho úloha.“

Peter Kostka má jasnú predstavu o tom, čo chce postupne zmeniť, aby sa mohol aj v poľskej lige tešiť z medailových priečok. „Gniezno má tím postavený na dobrých základoch. Z druhej ligy sa v priebehu krátkeho času etablovalo v najvyššej súťaži a dostalo sa dokonca do pohárovej Európy. Jadro tímu hrá spolu dlhšie. Je to ešte stále mladý a veľmi perspektívny tím. Vedenie klubu robí rozumné nákupy a uvedomuje si, že charakter hráčky je neraz dôležitejší ako osobné štatistiky. Tím posilní slovinská reprezentačná stredná spojka Nusa Fegic. Prichádza aj skúsená brankárka Natalia Krupa a talentovaná brazílska ľaváčka Lauani Pereira Rocha. Ak však chceme budúci rok bojovať o bronzovú pozíciu, kľúčové bude zlepšiť sa v defenzíve. Gniezno je útočne ladený tím. Dáva veľa gólov. No vedeniu stále a vytrvalo vysvetľujem, že ťažké zápasy sa vyhrávajú v obrane. A okrem útočného talentu a správnych charakterov potrebujeme v dobrom slova zmysle “žiletky”, ktoré to vzadu fyzicky ubijú. Tu vidím veľké rezervy. A práve obrana bude absolútnou prioritou pre najbližšie mesiace,“ uzavrel krátko pred začiatkom letnej prípravy v novom klube Peter Kostka.

Autor: slovakhandball
Foto: TASR, Iuventa Michalovce, MKS Gniezno