Ako prvý tréner dostal slovenskú hádzanú na majstrovstvá sveta. Zoltán Heister je dodnes najúspešnejším trénerom nášho národného družstva. Predtým, než sa začal venovať mužom, pôsobil ako mládežnícky tréner v ŠKP Bratislava a viedol aj mládežnícke reprezentačné výbery. S juniorskou reprezentáciou skončil na európskom šampionáte šiesty a dosiahol aj ďalšie medzinárodné úspechy. Dnes pôsobí ako manažér mužskej reprezentácie, no pomáha aj v našom klube. V rozhovore nám ponúkol svoj pohľad na aktuálne dianie v mládežníckej hádzanej na Slovensku.
Začalo to po prevrate
Pán Heister, ako by ste opísali aktuálny stav mládežníckej hádzanej na Slovensku? Sme niekde v celoeurópskom priemere. Od špičky sme ustúpili a pomaličky sa od nej vzďaľujeme. Nie sme síce ešte úplne na európskom dne, to určite nie, ale budeme mať čo robiť, aby sme sa vrátili späť k hádzanárskej elite.
Kedy a ako nám ušiel ten vlak smerujúci k európskej špičke? Dôvodov je viacero. Začalo to už po prevrate. Za socializmu sme mali systém prípravy mládeže na vysokej úrovni, ktorá sa mohla porovnávať s Francúzskom, Španielskom či Nemeckom. Fungovali centrá talentovanej mládeže a strediská vrcholového športu mládeže, kde mali mladí hráči vytvorené profesionálne podmienky a štát ich výrazne podporoval. Robili sa dvojfázové tréningy, individuálne plány štúdia a aj materiálne zabezpečenie bolo iné.
Záujem detí o šport je omnoho menší ako kedysi, je to jedna z príčin? Určite. Kedysi bola telesná výchova na školách na vyššej úrovni. Telocvikári na základných školách boli platení za vedenie športových krúžkov. To všetko vplývalo na to, že oveľa viac detí športovalo. Veď si len vezmite, že kedysi sa v mládežníckych kategóriách hrávali krajské súťaže, druhá liga aj prvá liga. Dnes sa hrá len jedna celoslovenská liga, druhá liga sa hrá len na západe a počet družstiev klesol za tridsať rokov možno aj o 60 až 70 percent.
Akú zásluhu majú na tom samotné kluby? Nechcem sa nikoho dotknúť. Kedysi mal každý klub jedného významného sponzora, nejakú fabriku, družstvo či firmu, ktorá ho podporovala. Po prevrate niektoré podniky zanikli alebo prestali dotovať šport. Funkcionári boli zvyknutí, že dostali peniaze na stôl a nevedeli sa prispôsobiť novej situácii. Bolo pre nich preto jednoduchšie zrušiť družstvá alebo celý klub, ako zháňať tie peniaze alebo hľadať iné riešenia, ako prežiť. Nehovorím, že za tento stav môžu len oni, ale je to určite jedna z viacerých príčin.
Svetové veľmoci sa inšpirovali u nás
Ako je možné tento stav zvrátiť a kde by sme sa mohli inšpirovať? Podľa mňa je najhoršie, že sa po prevrate zrušil systém prípravy. My sa nepotrebujeme inšpirovať inými krajinami. Iné krajiny ako Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Dánsko či Španielsko sa totiž inšpirovali našimi centrami talentovanej mládeže a strediskami vrcholového športu mládeže, akurát ich nazvali akadémie. Je to ale v podstate to isté, len to má iný názov. Tieto krajiny prešli na náš systém a my sme od neho upustili. Kvôli tomu sme my začali stagnovať a oni išli hore.
Nepotrebujeme teda vymýšľať nič nové, ale obnoviť to, čo už kedysi fungovalo... Áno. Zväz sa snaží tento systém obnoviť, ale je to práca na niekoľko rokov, nedá sa to urobiť za pár dní. Nemôžeme hneď uvažovať nad fantastickými výsledkami, musíme ísť postupne menšími krokmi. Veľa oddielov ale dáva prednosť dospelým a mládež je na okraji ich záujmu. To je podľa mňa chyba.
Myslíte si, že by si kluby mali skôr vychovať hráčov pre prvý tím ako kupovať legionárov? Bol som zástancom tejto myšlienky a odkedy som začal pôsobiť v ŠKP, tak som tlačil na to, aby sme išli touto cestou. Aj vďaka tomu je ŠKP vo výchove mládeže špička na Slovensku. Samozrejme, ak majú niektoré kluby pohárové ambície, potrebujú zostavovať káder trochu inak. Môžu mať ale aj svoje B družstvo, kde by dostávali príležitosť ich domáci hráči.
V ŠKP hrajú dorastenci pravidelne o titul a šancu dostávajú aj medzi mužmi. Je to model, z ktorého by si mohli brať iné kluby príklad? Určite áno. Ak klub podchytí mládež, neskôr sa to prejaví aj u mužov. Musíte ale nájsť trénerov, priestory, zaktivizovať rodičov, a to sa viacerým funkcionárom nechce. Nie je to ľahké, ale oplatí sa to. Každý rok preto vychádza z ŠKP množstvo talentovaných hádzanárov. Niektorí sa presadia aj v zahraničí či iných popredných tímoch na Slovensku.
Vreckové pre mládežníckych reprezentantov
Je pre slovenskú hádzanú dobré, ak mladí hráči odchádzajú do zahraničia? Závisí to od toho, kedy a kde hráč odíde. Ak odíde 18-19 ročný hádzanár do akadémie alebo špičkového klubu, kde má predpoklad stabilného výkonnostného rastu, je to len dobré. Ak ale odíde len kvôli tomu, že v zahraničí zarobí pár eur, ale po pár rokoch vyhorí, tak s tým nesúhlasím.
Je vidina zárobku príčinou, prečo sa mnohí rozhodnú prestúpiť aj do slabších klubov a líg? Je to aj o tom. Často to záleží od rodinného zázemia či iných tlakov, ktoré nemôžete ovplyvniť. Niektorí sa chcú osamostatniť, inú chcú vďaka hádzanej vidieť svet a preto odídu. Často tým hráčom nemá kto poradiť a potom sa nechajú obalamutiť rozprávkami. Závisí to aj od samotného hráča a jeho mentálneho nastavenia. Dôležité je, aby vedel, čo chce v hádzanej dosiahnuť a ako. Pokiaľ sa ale nechá prehovoriť a odíde do klubu, v ktorom nebude napredovať, tak je už veľmi ťažké vrátiť sa späť.
Ako by sme mohli zabrániť odlivu talentov do slabších zahraničných klubov? Je to široký problém. Príprava mládeže v niektorých našich kluboch nie je na vysokej úrovni a ten mladý hráč chce rásť, ale nevie, ako. Keďže podpora mladých talentov je slabá, rozhodne sa odísť. Ak by možno dostali mládežnícki reprezentanti nejaké symbolické vreckové, do určitého veku by ich to tak neťahalo do zahraničia, ako dnes.
Svetielko na konci tunela
Vidíte budúcnosť mládežníckej hádzanej pozitívne? Keď som ešte trénoval reprezentácie kadetov a juniorov, boli sme medzi desiatkou najlepších krajín sveta. Ukázalo sa, že dlhodobá systematická príprava mala zmysel a vedeli sme držať krok s najlepšími. Nejaké svetielka na konci tunela už vidíme. Bude ale záležať na zväze, ako dokáže do svojej práce zapojiť čo najviac oddielov.
Momentálne pracujete pri mužskej reprezentácii, nechýba vám vrátiť sa ešte na lavičku mládežníckych výberov? Niekedy určite chýba, mládež je moja srdcová záležitosť. Už ale nemám vnútornú silu na každodenné trénovanie. Naďalej ale budem sledovať mladé talenty, či už z pozadia ŠKP, alebo ako manažér mužskej reprezentácie. Rád odovzdám mladým svoje skúsenosti a poradím im, ak budú potrebovať. Je to moje hobby a tak to ostane do konca života.
Úspechy Zoltána Heistera
Je úspešný absolvent Fakulty telesnej výchovy a športu UK. V roku 1985 založil športové centrum pre hádzanú na ZŠ Lachovej v Bratislave. Ako čerstvý absolvent FTVŠ začal trénovať hádzanársku mládež v ŠKP Bratislava. V klube trénoval rôzne mládežnícke družstvá až do roku 2001.
Prvý medzinárodný úspech dosiahol na prelome tisícročí ako tréner reprezentačného družstva do 19 rokov, s ktorým obsadil na európskom šampionáte v Luxembursku 6. miesto. Rovnaký úspech zopakoval s výberom do 19 rokov aj v roku 2004 na európskom šampionáte v Srbsku. Dvakrát viedol na svetových turnajoch aj národný výber do 21 rokov. V Brazílii v roku 2003 s ním obsadil na majstrovstvách sveta 14. miesto a na európskom šampionáte v roku 2006 sa zaslúžil o ďalšie 6. miesto.
Po týchto úspechoch dostal Zoltán Heister šancu aj pri reprezentácii mužov. Jeho pôsobenie na lavičke sa zapísalo do histórie našej hádzanej ako najúspešnejšie v našej histórii. Ako tréner doviedol náš národný tím mužov dvakrát na majstrovstvá Európy v Nórsku 2008 a Srbsku 2012, na ktorých sme obsadili 12. miesto. Dvakrát nás dostal aj medzi svetovú elitu na majstrovstvá sveta. V roku 2009 nás viedol na doposiaľ najúspešnejšom veľkom turnaji, MS v Chorvátsku, na ktorých sme obsadili 10. priečku. O dva roky neskôr sa s našou reprezentáciou prebojoval aj na majstrovstvá sveta vo Švédsku, na ktorých sme sa umiestnili na 17. mieste.
